Sobota 22. septembra. Meniny má Móric

Ceny v júli príjemne prekvapili, opäť najmä vďaka potravinám

Spotrebiteľská inflácia v júli príjemne prekvapila, keď podľa údajov Štatistického úradu medzimesačne poklesla o 0,1% a v medziročnom porovnaní tak spomalila dynamiku rastu z 3,9% na 3,7%. Pod spomalenie rastu cien sa podpísali najmä ponukové faktory – ceny potravín a ropy. Naopak, inflácia obchodovateľných tovarov a trhových služieb sa v júli opäť mierne zrýchlila.

Ceny potravín ukázali, že júnový pokles nebol len jednorazový výkyv, resp. predsunutá sezóna a v júli opäť výraznejšie poklesli – o 1,2% medzimesačne. Po očistení o klasickú sezónu (prepočet UniCredit Bank) zaznamenali medzimesačný pokles o 0,1%. V medziročnom porovnaní sa rast cien potravín spomalil z júnových 7,1% na júlových 5,5%. Ceny potravín ťahajú v posledných mesiacoch nadol najmä ceny nespracovaných potravín, predovšetkým zeleniny. Tie v júli medzimesačne poklesli o ďalších 13,6% (resp. o 3,3% po zohľadnení štandardných sezónnych vplyv) a medziročne tak boli nižšie už o viac ako 10%. Úroveň cien potravín sa tak z rekordných úrovni v minulom roku v súčasnosti výrazne priblížila k úrovni dlhodobého priemeru. Naopak, ceny spracovaných potravín aj v júli pokračovali v raste, aj keď dynamika ich rastu sa už pozvoľna zmierňuje. V nasledujúcich mesiacoch očakávame postupné zastavenie, resp. spomalenie rastu cien aj v prípade spracovaných potravín. Ceny poľnohospodárskych komodít s novou úrodou začínajú na medzimesačnej báze klesať (zatiaľ v rastlinnej výrobe, v najbližších mesiacoch očakávame mierny pokles aj v živočíšnej výrobe). Tento pokles v cenách by sa v jesenných mesiacoch mohol prejaviť aj na cenách potravín a prispieť tak k ďalšiemu spomaleniu medziročného rastu cien potravín.

Ceny ropy na svetových trhoch v júli mierne rástli – v eurovom vyjadrení o 3,8%. V dôsledku časového posunu medzi cenou ropy na svetových trhoch a koncovou cenou pohonných látok však ceny pohonných látok na Slovensku stále mierne klesali – o 0,9% medzimesačne.

Ceny obchodovateľných tovarov a trhových služieb v júli medzimesačne vzrástli o 0,1% (prepočet UniCredit Bank), pri poklese cien obchodovateľných tovarov o 0,1% a raste cien trhových služieb o 0,2%. V medziročnom porovnaní sa dynamika ich rastu zrýchlila z 0,9% na 1,0%. Pri stále nízkom spotrebiteľskom dopyte, ktorý sa prejavuje aj na neustávajúcom poklese maloobchodných tržieb predpokladáme, že sa stále nejedná o dopytovú infláciu v pravom slova zmysle (ťahanú rastúcim dopytom), ale o pokračujúci presun sekundárnych efektov rastúcich cien energií a daní z úvodu roka do koncových cien ostatných tovarov a služieb.

Vnímaná a očakávaná inflácia (prepočet UniCredit Bank) v júli opäť mierne zrýchlili – na 7,5% resp. 8,4%. Stále relatívne vysoké vnímanie inflácie a vysoké inflačné očakávania pravdepodobne umožňujú presun sekundárnych efektov do koncových cien aj pri nízkom dopyte. So spomalením rastu cien potravín v druhej polovici roka však očakávame aj spomalenie vnímanej inflácie (ktorá často reaguje najmä na vývoj cien často nakupovaných tovarov a služieb ako sú napr. potraviny). Nižšie inflačné očakávania v kombinácií so stále extrémne nízky spotrebiteľským dopytom tak môžu v druhej polovici roka opätovne pribrzdiť aj rast cien obchodovateľných tovarov a trhových služieb.

Výhľad

Protiinflačné riziká našej predikcie sa v súčasnosti zvýrazňujú. Zdá sa, že nová úroda by mohla v porovnaní s našimi pôvodnými očakávaniami prispieť k silnejšiemu spomaleniu rastu cien potravín. Výraznejšie ako pôvodne očakávané spomalenie globálnej ekonomiky by rovnako mohlo stlačiť ceny komodít (ropy) na svetových trhoch.

Aj napriek zvýrazneniu rizík našej prognózy smerom k nižšej inflácia, v najbližších mesiacoch by sa inflácia mala predsa len bezpečne prehupnúť nad úroveň 4%. Prispeje k tomu najmä rast regulovaných cien plynu a tepla, ale napríklad aj zvyšovanie cien v doprave (MHD, železnice). Nad úrovňou 4% by sa pritom inflácia mala udržať až do konca roka, pravdepodobnosť priblíženia sa k úrovni 5% sa však v posledných mesiacoch znížila.

Zdroj: Ľubomír Koršňák, UniCredit Bank na základe údajov ŠÚ SR.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *