Piatok 23. február. Meniny má Matej

Čo sa podpísalo pod rast inflácie? Ktoré potraviny zdraželi najvýraznejšie?

Makroekonomika 17.01.2018 | 15:18 0 Komentárov

Zatiaľ čo naša krajina počas celého roka 2016 prechádzala ešte obdobím deflácie, teda obdobím, kedy ceny tovarov a služieb vrátane potravín v obchodoch klesali, tak už počas roka 2017 mala inflácia stúpajúcu tendenciu. A tak kým spotrebiteľské ceny v roku 2016 sa medziročne v priemere znížili o -0,5 %, tak v uplynulom roku už naopak rástli v priemere o 1,3 %.

Na základe najaktuálnejších decembrových čísiel spotrebiteľské ceny merané národným CPI indexom medziročne vzrástli o 1,9 % a medzimesačne o 0,3 %. Rástli nielen ceny potravín, ale aj ceny v ostatných oblastiach. Najvýraznejšie však k rastu inflácie prispeli potraviny, a taktiež ceny v doprave, ktoré sa za obdobie január až december zvýšili zhodne v priemere o 4 %. Pod vyššie ceny v doprave sa samozrejme podpisuje drahšia ropa, ktorú tlačí nahor predovšetkým rozhodnutie OPEC o obmedzovaní ťažby ropy.

V medziročnom porovnaní sme si však vlani priplatili aj za ostatné položky spotrebného koša – hlavne za služby v zdravotníctve [v priemere takmer 3 %], v hoteloch, kaviarňach a reštauráciách [v priemere 2,2 %] či za vzdelávanie [1,5 %]. Lacnejšie nás vychádzalo jedine bývanie a energie [v priemere -1,4 %] a nábytok a vybavenie do domácnosti [-0,3 %].  

Asi najviac vnímame vývoj cien potravín, keďže sú každodennou súčasťou nášho života. Práve preto máme tieto ceny v pamäti a najcitlivejšie aj vnímame ich zmenu. Ešte v roku 2016 nás tešili klesajúce cenovky na potravinách, no už od začiatku uplynulého roka mierili postupne smerom nahor a v priemere za celý rok zdraželi o 4 %.

Ceny potravín závisia hlavne od vývoja cien agrokomodít na svetových trhoch, od aktuálnej úrody u nás a vo svete, od nedostatku niektorých komodít na trhu [napríklad masla a mliečnych výrobkov či vajec], ale aj silnejšej kúpyschopnosti obyvateľstva. Pod medziročné zdražovanie potravín u nás v uplynulom roku prispievala aj drahšia ropa, ktorá sa následne premieta do cien ostatných tovarov a služieb, keďže tie treba nielen vyrobiť, ale aj prepraviť do obchodov k zákazníkom.

Nie všetky potraviny spotrebného koša však zdražujú. Niektoré položky rastú viac, niektoré menej, a niektoré naopak klesajú. Ľudia, ktorí často nakupujú produkty, ktoré zdraželi výraznejšie, môžu pociťovať infláciu viac, ako tí, ktorí tieto potraviny nekupujú, a teda nekonzumujú.

Vo všeobecnosti platí, že pocitová inflácia je vyššia ako tá reálna. Ľudia totižto majú zvyčajne pocit, že ceny rastú rýchlejšie, než v skutočnosti naozaj rastú. A v súčasnosti tento ich pocit môže ešte utvrdzovať výraznejší rast cien potravín, keďže na ten sú spotrebitelia obzvlášť citliví.

Výdavky na potraviny nám počas celého roka ukrajujú výraznú časť z nášho rodinného rozpočtu. Azda najvýraznejšie sme to pocítili počas nedávnych vianočných sviatkov. Preto sme sa v aktuálnej téme zamerali aj na to, ako sa vlani vyvíjali ceny potravín a aký vývoj nás v nadchádzajúcom období čaká. Údaje pochádzajú zo Štatistického úradu SR [ŠÚ SR].

Na základe údajov ŠÚ SR o spotrebiteľských cenách sme zostavili cenovú hitparádu vybraných potravín za december 2017, v medziročnom porovnaní s decembrom 2016. Zoznam potravín, ktoré boli v závere vlaňajška drahšie ako pred rokom, bol oveľa dlhší ako zoznam potravín, ktoré zlacneli. Najvýraznejšie zdraželi slepačie vajcia, a to o viac ako 82 % kvôli fipronilovej kauze, ktorá zasiahla najmä Holandsko.

V dôsledku toho boli zlikvidované obrovské počty nosníc a taktiež aj obrovské množstvá vajec a vaječných produktov všade tam, kde sa holandské produkty dovážali. Keďže Holandsko patrí medzi najväčších producentov vajec v Európe, prejavilo sa to nedostatkom vajec na európskom trhu. A to tlačí ich cenu smerom nahor.

O viac ako 43 % zdraželo aj čerstvé maslo. Aj ceny mlieka, syrov a ďalších mliečnych výrobkov v našich obchodoch citeľne vzrástli. Zvyšujú sa však nielen u nás, ale aj vo svete. Viacerí európski chovatelia totiž v predchádzajúcich rokoch v súvislosti s „mliečnou krízou“ znižovali počty hovädzieho dobytka. To sa aktuálne odráža na nedostatku mlieka a tlačí jeho ceny nahor.

Ceny v závere uplynulého roka stúpali aj pri mäsových výrobkoch, no hore išlo najmä bravčové. Pri bravčovom karé s kosťou si priplatíme o 22 % viac ako vlani. No aj cenovky na iných výrobkoch z bravčového mäsa rástli. V menšej miere ale išli nahor aj ceny kuracieho a hovädzieho mäsa, a to zhruba od 2 do 7 %.

Výraznejšie vlani rástli aj ceny ovocia. Najvýraznejší dvojciferný medziročný rast dosiahli v decembri jablká [29 %] a pätinu si priplácame aj za kiwi. O vyše 11 % viac sme zaplatili za pomaranče a za citróny sme si priplatili viac ako 8 %. No aj za hrozno sme museli z vrecka vytiahnuť o zhruba 7 % viac ako tomu bolo vlani. To isté platí aj pre banány a mandarínky, ktoré išli hore približne narovnako, a to o 6 %.

Naopak, v rámci potravín v závere vlaňajška najvýraznejšie zlacneli uhorky [o -23 %], cesnak [o -21 %] a karfiol [o -19 %]. Menej ako pred rokom nás vychádzal aj napríklad cukor, paprika, ryža, mak, kvasená kapusta, mrazené hranolky a cibuľa. Ceny kryštálového cukru po septembrovom zrušení kvót klesli a sú nižšie o  -7,5 % ako pred rokom.

Ako sa bude vyvíjať inflácia v blízkej budúcnosti? Očakávame, že aj v nasledujúcich mesiacoch budú ceny v našich obchodoch mieriť smerom nahor. Zatiaľ čo v priemere za celý rok 2017 dosiahla CPI inflácia 1,3 %, tak tento rok by mohli spotrebiteľské ceny dosiahnuť vyššiu dynamiku rastu, a to na úrovni okolo 2,0 %. Už v tomto roku by sa teda inflácia mohla priblížiť k inflačnému cieľu ECB.

Aj naďalej očakávame, že budú k rastu spotrebiteľských cien prispievať práve rastúce ceny potravín, a to najmä v úvode tohto roka, kým nedôjde ku korekcii cien masla, mliečnych výrobkov a vajec. K určitej stabilizácii by následne mohlo dôjsť v letných mesiacoch v súvislosti s novou úrodou. To ale bude závisieť od toho, aká bude tohtoročná úroda.

Celkovo je však veľmi náročné odhadovať vývoj cien potravín a agrokomodít, keďže to závisí hlavne od úrody, a tú ovplyvňujú ťažko predvídateľné faktory akými sú počasie, extrémne suchá alebo naopak povodne, či výskyt rôznych druhov škodcov.

Taktiež môžu k rastu prispieť aj drahšie pohonné látky, čo bude závisieť zasa od vývoja na ropnom trhu. Celkovú infláciu budú tento rok ovplyvňovať aj úpravy regulovaných cien, pričom už bolo avizované zvyšovanie maximálnych cien elektriny, plynu a tepla zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Konečná cena pre domácnosti ale závisí od konkrétneho dodávateľa a nie všetci dodávatelia o zvýšenie požiadali.

Vývoj cien potravín v obchodoch bude mať okrem iného na svedomí aj vývoj cien poľnohospodárskych komodít na svetových trhoch. Podľa najaktuálnejších údajov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo sa svetové ceny potravín v priemere za minulý rok v porovnaní s priemerom roka 2016 zvýšili. Za uplynulý rok dosiahol index cien potravín v priemere 174,6 bodu, čo je rast o 8,2 % oproti roku 2016. Index cien potravín tak vlani dosiahol najvyššiu hodnotu od roku 2014.

Zvýšili sa ceny takmer všetkých zverejňovaných komodít s výnimkou cukru. K najvýraznejšiemu medziročnému rastu cien došlo v prípade mlieka a mliečnych produktov, a to takmer o tretinu. V rámci tejto komodity najväčší nárast zaznamenalo maslo, plnotučné mlieko a syry. Smerom nahor išli aj ceny mäsa a v menšej miere aj ceny a obilnín a olejov. Jediná komodita, ktorej ceny v medziročnom porovnaní klesli, bol cukor. V priemere za predchádzajúci rok ceny cukru klesli o – 11 % oproti roku 2016.

Zdroj: Poštová banka

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *