Utorok 17. septembra. Meniny má Olympia

Dlh Slovenska prvý krát klesol pod najnižšie sankčné pásmo dlhovej brzdy

Makroekonomika 30.04.2019 | 11:25 0 Komentárov

Jarná notifikácia Eurostatu priniesla príjemné prekvapenie v podobe o niečo výraznejšieho ako plánovaného poklesu slovenského dlhu a deficitu za minulý rok.

Pozitívna správa prišla ohľadom verejného dlhu Slovenska, ktorý vlani klesol o dva percentuálne body na 48,9 percenta HDP. Je to prvý raz od schválenia ústavného zákona o dlhovej brzde kedy sa dlh dostal pod spodnú hranicu (vlani 49 %), čiže mimo sankčné pásma. Zadlženie je tak pod Maastrichtskou hranicou 60 percent a výrazne pod priemerom eurozóny (85,1 % HDP).

Vlaňajší deficit verejných financií dosiahol 0,7 percenta HDP, čo je menej ako pôvodne rozpočtovaný deficit 0,8 percenta HDP.

Priaznivá fáza ekonomického cyklu spojená s oživením trhu práce pomáhala zvyšovať daňové a odvodové príjmy, čo do značnej miery pomohlo v konsolidácii verejných financií. Na finálnu verziu stavu verejných financií za minulý rok si budeme musieť počkať do jesene, kedy bude zverejnená druhá notifikácia. Eurostat pri jarnom zverejnení vyjadril rezervácie ohľadom poskytnutých dát vo výške 0,3 % HDP, ktoré ak sa nevyriešia by mohli navýšiť odhadovaný deficit za minulý rok.

V roku 2018 dosiahla eurozóna priemerný fiškálny deficit 0,5 percenta HDP, čo oproti roku predtým predstavuje polovičnú hodnotu. EÚ28 zaznamenala o niečo miernejšie zlepšenie, keď deficit klesol z jedného percenta na 0,6 percenta HDP. Minulý rok mali dve krajiny EÚ deficit vyšší alebo presne na úrovni troch percent – Rumunsko (-3 %) a Cyprus (-4,8 %) – čím by v ich prípade podľa kritérií Paktu stability a rastu mohla Európska komisia zvážiť spustenie Procedúry nadmerného deficitu (EDP).

Fiškálny prebytok alebo vyrovnaný rozpočet zaznamenala vlani polovica z 28 členských krajín EÚ. V rámci krajín V4 dosiahlo vlani susedné Česko prebytok 0,9 percenta a Poľsko malo deficit 0,4 percenta. Maďarsko v roku 2018 dosiahlo deficit vo výške 2,2 percenta, nezmenený oproti roku 2017.

V tomto roku by malo byť podľa návrhu rozpočtu verejné hospodárenie vyrovnané. Stále slušná makroekonomická situácia, najmä na trhu práce, a lepšia efektívnosť výberu daní pomáhajú výberu daňových a odvodových príjmov. Návrh rozpočtu považujeme z hľadiska daňových príjmov za realistický, aj keď isté riziká predstavuje spomalenie tempa rastu slovenskej ekonomiky.

Rozpočet počíta so značným rastom prebytkov ostatných subjektov verejnej správy, čo predstavuje určité riziko prognózy. Náš odhad deficitu verejných financií na rok 2019 je preto konzervatívnejší a počíta s miernym deficitom. Dlh verejnej správy v pomere k výkonu ekonomiky by mal  postupne ďalej klesať. Trendu poklesu dlhu napomáha aj situácia na finančných trhoch vďaka menovej politike ECB. Výnosy slovenských štátnych dlhopisov sú na nízkej úrovni, čo znižuje výdavky na obsluhu štátneho dlhu.

Katarína Muchová, analytička Slovenskej sporiteľne.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *