Streda 17. január. Meniny má Bohdana

Dlhodobá nezamestnanosť je problémom na najmä na východe Slovenska

Ostatné správy 23.09.2016 | 09:27 0 Komentárov

V Bratislavskom kraji je dlhodobo bez práce tretina nezamestnaných, ale v Košickom až dve pätiny.

Keď sa darí ekonomike, darí sa aj jej ľuďom. Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny [UPSVAR] miera evidovanej nezamestnanosti na začiatku roka 2014 prekračovala úroveň 13 %, na začiatku roka 2015 sa ešte nachádzala nad úrovňou 12 % a v súčasnosti je už len jednociferná. V auguste tohto roka dosahovala 9,43 %.

Napriek tomu však situácia na našom trhu práce stále nie je ružová. Jedným z najpálčivejších problémov sú dlhodobo nezamestnaní, teda ľudia, ktorí sú bez práce dlhšie ako 1 rok.


Nezamestnaní podľa doby trvania nezamestnanosti

podiel z celkového počtu nezamestnaných

0 až 3 mesiace

18,4%

0 až 7 mesiacov

33,2%

7 až 12 mesiacov

16,7%

dlhšie ako 1 rok, z toho:

50,1%

  1 až 2 roky

14,5%

  2 až 3 roky

7,6%

  3 až 4 roky

5,8%

  dlhšie ako 4 roky

22,2%

Pozn.: analytický tím PABK podľa údajov UPSVAR, z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie, k 8/2016

 

Podľa údajov UPSVAR je na Slovensku dlhodobo bez práce polovica [50,1 %] nezamestnaných. Podľa údajov Štatistického úradu SR či štatistického úradu EÚ Eurostatu je ale tento podiel ešte vyšší a dlhodobo bez práce sú až tri pätiny nezamestnaných. 

Rozdiely spočívajú v odlišnej metodike výpočtu spomínaných inštitúcií.  

Kratšie ako 3 mesiace je na úrade práce evidovaný len každý piaty Slovák a menej ako 7 mesiacov strávi v evidencii nezamestnaných len zhruba tretina našincov. Kratšie ako rok je bez práce polovica nezamestnaných Slovákov, druhá polovica strávi na úradoch práce viac ako rok. Ešte zarážajúcejšia je skutočnosť, že viac než pätina spomedzi našich nezamestnaných je bez práce dlhšie ako 4 roky.

Predpokladáme, že do tejto skupiny spadajú predovšetkým ľudia s nedostatočným vzdelaním resp. ľudia bez vzdelania. Bez absolvovania rekvalifikačných kurzov a opätovného získania pracovných návykov je umiestnenie týchto nezamestnaných na pracovnom trhu takmer nemožné.

 

Dlhodobo nezamestnaní podľa krajov

podiel z celkového počtu nezamestnaných

Banskobystrický kraj

57,7%

Košický kraj

57,6%

Prešovský kraj

56,3%

Nitriansky kraj

47,0%

Žilinský kraj

40,6%

Trenčiansky kraj

39,8%

Bratislavský kraj

32,9%

Trnavský kraj

32,2%

Pozn.: analytický tím PABK podľa údajov UPSVAR, z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie, k 8/2016

 

Slovensko je „krajinou regionálnych rozdielov“, a to je citeľné aj v prípade dlhodobej nezamestnanosti. Najvyššia je v Banskobystrickom a Košickom kraji, kde sú dlhodobo bez práce až takmer tri pätiny nezamestnaných. Naopak, najnižší podiel dlhodobo nezamestnaných nájdeme v trnavskom a bratislavskom regióne, kde nedosahuje ani tretinu. 

Z hľadiska jednotlivých miest je najvyššia dlhodobá nezamestnanosť v Rimavskej Sobote [takmer 70 %], nasleduje Poltár a Rožňava. Najnižšia je v Trnave, kde je dlhodobo bez práce len pätina nezamestnaných.

Situácia dlhodobo nezamestnaného človeka je veľmi zložitá, a to nielen po finančnej stránke, ale aj po tej psychickej. Vysoká nezamestnanosť má však negatívne dopady nielen na nezamestnaných jednotlivcov a ich najbližších, ale aj na našu ekonomiku.

Ľudia bez práce znamenajú nižšiu spotrebu domácností a teda nižšie tržby obchodníkov, ale aj nižšie daňové príjmy štátu a naopak vyššie výdavky na sociálne dávky. Čím dlhšie tento stav pretrváva, tým väčšiu záťaž to pre ekonomiku predstavuje.

Dôvodom vysokej dlhodobej nezamestnanosti v našej krajine je skutočnosť, že aj napriek súčasnému pozitívnemu vývoju je celková miera nezamestnanosti u nás stále pomerne vysoká. Firmy si tak pri hľadaní vhodného zamestnanca môžu vyberať a v prípade dlhodobo nezamestnaných sa obávajú hlavne straty pracovných návykov.

Čím dlhšie sú nezamestnaní „vypadnutí“ z klasického pracovného života, tým ťažšie si nachádzajú zamestnanie a rozširujú tak rady dlhodobo nezamestnaných. Dlhodobá nezamestnanosť je ale spôsobovaná aj nevhodným prepojením medzi vzdelávacím systémom a trhom práce, regionálnymi rozdielmi či nedostatočnou infraštruktúrou.

Podľa údajov Eurostatu má Slovensko druhú najvyššiu dlhodobú nezamestnanosť spomedzi krajín EÚ. Predbehlo nás iba Grécko, kde podiel dlhodobo nezamestnaných predstavuje až 70 % z celkového počtu ľudí bez práce. Na čele nášho rebríčka ale nájdeme aj ďalšie krajiny, ktoré silno pocítili dopady hospodárskej krízy, ako napríklad Taliansko, Írsko či Portugalsko. Viac než 50 %-ná dlhodobá nezamestnanosť je až v 10 krajinách spomedzi európskej 28-čky.

Dlhodobá nezamestnanosť je však problémom aj celej únie, keďže dlhodobo bez práce je až 46 % nezamestnaných Európanov. Vo Švédsku je dlhodobá nezamestnanosť najnižšia a bez práce dlhšie ako 1 rok je len 18 % tamojších nezamestnaných obyvateľov. 

Tabuľka dlhodobej nezamestnanosti v krajinách Európskej únie za 1. kvartál 2016: 

Podiel dlhodobo nezamestnaných z celkového počtu ľudí bez práce

1.Q 2016

Grécko

70,3%

Slovensko

61,5%

Taliansko

57,0%

Bulharsko

56,1%

Írsko

56,1%

Portugalsko

53,3%

Rumunsko

52,1%

Slovinsko

51,1%

Chorvátsko

50,6%

Belgicko

50,3%

Eurozóna

48,9%

Španielsko

48,4%

Malta

46,8%

Maďarsko

46,5%

EÚ 28

46,0%

ČR

45,8%

Lotyšsko

45,5%

Francúzsko

42,8%

Cyprus

41,2%

Holandsko

40,7%

Litva

39,5%

Nemecko

38,6%

Poľsko

36,4%

Luxembursko

35,1%

Rakúsko

29,1%

V. Británia

28,3%

Fínsko

24,8%

Dánsko

24,7%

Estónsko

24,6%

Švédsko

18,0%

Zdroj: analytický tím PABK podľa Eurostat

Jana Glasová, analytička Poštovej banky

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *