Utorok 20. augusta. Meniny má Anabela

Dobiehali sme západnú Európu, no už nestíhame

Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky za tento rok z dielne Národnej banky Slovenska hovorí, že dobiehanie vyspelejších štátov únie sa vlani zastavilo. Tempo hospodárskeho rastu SR sa totiž zastavilo.

Podiel hrubého domáceho produktu Slovenska na obyvateľa v parite kúpnej sily stagnoval na úrovni 76 percent priemeru Európskej únie. Spomalila ale priemerne i celá eurozóna.

Najvyššie HDP na hlavu malo naďalej Luxembursko na úrovni 264 percent priemeru únie a naopak najhoršie je na tom Bulharsko s 47 percentami na hlavu.

NBS očakáva, že rýchle dobiehanie Slovenska za priemerom Európy je už za nami. Hoci by sa malo opäť obnoviť, tempo akým sa budú stierať ekonomické rozdiely bude už výrazne pomalšie. Slovensko už má totiž za sebou časy podtatranského tigra, keď bolo v hospodárskom raste premiantom Európy. Dnešný rast je zhruba priemerný. Noví investori prichádzajú v oveľa menšej miere a niektorí súčasní navyše už zdvíhajú kotvy. Ekonomiku môže navyše obmedziť i konflikt na Ukrajine.

Slovensko nestačí zatiaľ plniť nároky podnikov na kvalifikovanú pracovnú silu. Naopak školstvo produkuje klientov Úradov práce. Konkurenčnou výhodou krajiny sú zatiaľ stále náklady na pracovnú silu.

Podľa odhadov Národnej banky Slovenska by slovenský hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily mal v tomto roku stúpnuť na 76,5 percenta priemeru únie, v roku 2015 na 77,2 percenta priemeru únie a napokon na 78,5 percenta priemeru krajín spoločenstva v roku 2016. 

Cenová hladina na Slovensku by v porovnaní s priemerom únie mala v nasledujúcich rokoch viac menej stagnovať. V tomto roku by mala predstavovať 67,3 percenta, v roku 2015 by to malo byť 67,1 percenta a v roku 2016 opäť 67,3 percenta priemeru únie. 

Slovensko si zatiaľ udržiava relatívnu makroekonomickú stabilitu. Ukazovatele, ktoré sleduje únia (zadlženie, deficit verejných financií, inflácia a úrokové sadzby) budú pravdepodobne plniť maastrichtské kritéria. I keď vláda sa so stanovenými hranicami stotožňuje len veľmi nerada.

Všetky maastrichtské kritériá by v tomto roku okrem Slovenska mali splniť iba štyria ďalší členovia eurozóny. Väčšina z nich má totiž problémy vtesnať sa najmä do fiškálneho pravidla dlhu pod 60 percent hrubého domáceho produktu, niektoré sa nevojdú ani do pravidla deficitu verejných financií pod 3 percentá výkonu ekonomiky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *