Piatok 21. septembra. Meniny má Matúš

Dohoda USA o rozpočte je zlá, nech sa na to pozriete z akejkoľvek strany…

Zhoda o novom dlhovom strope USA dosiahnutá za päť minút dvanásť je ukážkou politickej dohody, ktorá je len ďalším zjavným príkladom riešenia, ktoré dominuje každej finančnej kríze od roku 1987, kedy Greenspan reagoval na krach akciových trhov. Jediným účelom tejto dohody je pojať prezidentské voľby ako referendum medzi anti-daňovým prístupom republikánov a pre-daňovým prístupom demokratov. Nič viac, nič menej.

Dokonca aj počas rozhovorov, ktoré predchádzali dohode, išlo vždy len o politický postoj – nikdy nešlo o detaily. Teraz bude treba dohodnúť podrobnosti s viceprezidentom Bidenom a veľká úloha čaká tzv Super Kongres – musia stihnúť vyriešiť prípadné nezhody!

Jediná super vec na Super Kongrese je, že politici ho oslavujú ako víťazstvo ľudstva, aj keď aj deväťročnému dieťaťu je jasné, na čo je: presunúť všetky náklady do ďalšieho volebného obdobia. Je jasné, že Super Kongres sa nezhodne na ničom, ani keď to bude schválené a pred podpisom. Tento pat majú na svedomí demokrati, ktorí nechcú škrtať, a republikáni, ktorí sú proti zvýšeniu daní. Navrhnuté úspory nie sú v súlade so základným scenárom, ktorý počíta s rastom zadlženia o 10 biliónov dolárov v nasledujúcich 10-tich rokoch (a to za predpokladu silného rastu), navyše úspory navrhované v tomto novom pláne iba znižujú rýchlosť zadlžovania sa, ale v skutočnosti samotný dlh neznižujú. Mám pocit, že politici uvažujú nasledujúcim spôsobom: keď sa rútite k útesu, je lepšie spomaliť rýchlosť zo 100 míľ v hodine na 80 míľ – paráda, všetko vyriešené!

Nepreviazanosť politickej debaty so škaredou finančnou realitou je v USA nanešťastie zrejmá rovnako ako v problémovej Európe, Rusku a Ázii. Príčinou sa zdá byť nepochopenie vedy zvaná Ekonómia. Nepodarilo sa im identifikovať príčinu slabého rastu, úverových bublín a apatie vo volebnom systéme.

Pre riadenie ekonomiky nie sú k dispozícii tzv. best practices, teda prístupy, ktoré fungujú. Áno, v časoch, kedy je potrebné zrýchliť, sa plánovaná ekonomika dostane z bodu A do bodu B rýchlejšie, ale v časoch, kedy má vietor v chrbte, alokuje taká ekonomika zdroje a kapitál neefektívne, a podporuje systém, ktorý už nie je udržateľný. Trhová ekonomika by naproti tomu mala byť teoreticky schopná alokovať zdroje tak, aby výnos z nich bol čo najvyšší. Až sem je to jasné.

Experiment americkej centrálnej banky s nulovými sadzbami v reáli ukázal, že ekonomické modely nefungujú. Politika nulových sadzieb (zero interest policy – ZIRP) sa na prvý pohľad zdá dobrá – výnosy sa zdajú byť nekonečné. Vnútri sa ale skrýva problém. To, čo "zabilo" monetarismus, je schopnosť organizácií a bánk vytvárať "vlastné peniaze", peniaze, ktoré sa nedajú merať tradičnými menovými agregátmi. Kde je zakopaný pes? Pre ekonómiu a jej hlavné keynesiánske predpoklady platí staré pravidlo, ktoré hovorí, že ak je výsledok zlý, treba zmeniť predpoklady. A to sa nestalo. Je potrebné zmeniť predpoklady ohľadom amerického dlhu, európskeho dlhu a ohľadne realokácie globálnych zdrojov. Táto hra o udržanie (relatívneho) skóre proti podstate, proti nevypovedaným pravidlám potrebuje zmenu.

Dobrou správou je, že tieto nevyhnutné zmeny sa dejú – minimálne na mikroúrovni, pretože práve mikroekonomické jednotky musia urobiť zmeny, aby prežili – jednotlivé firmy alebo domácnosti nemajú ilúzie o tom, že môžu ignorovať splátky hypotéky alebo iných dlhov, oni jednoducho prispôsobujú svoju životnú úroveň svojim príjmom súčasným aj očakávaným. Extrémne verím v schopnosť jednotlivcov vysporiadať sa s krízou. Ale politici a ich poradcovia sa musia vrátiť k svojim predpokladom – inak budú vyzerať ako banda hlupákov. Ako kedysi povedal Einstein: "ak opakujete ten istý experiment a čakáte iný výsledok, ste idiot" – to sú Einsteinove slová, nie moje. Variáciou na rovnakú tému je aj definícia šialenstva: opakovanie rovnakého stále dokola s očakávaním iného výsledku.

Skrátka – od polovice mája sme sa stretli s negatívnym postojom k riziku, ale teraz je tento postoj neutrálny.

Nadchádzajúca konferencia FEDu (kde Ben Bernanke minulý rok oznámil QE2 – druhú vlnu kvantitatívneho uvoľňovania) a boj o záchranu Európy pred dlhovú nákazou, by mohol znamenať určité príležitosti. Budem spokojný, ak S & P500 dosiahne náš stredný cieľ 1200/1210 bodov (v okamihu písania textu je na hodnote 1245). Tiež začínam uzatvárať dlhodobé pozície s pevnými výnosmi, pretože môj základný scenár – kolaps amerického rastu je zase o kúsok bližšie k realite. Ako hlavný popud pre Krízu 2.0 vidím blížiace sa zníženie ratingu USA a v Európe náklady na financovanie – fázu, kedy investori opustia aktíva s pevným výnosom a budú hľadať hmatateľné aktíva, teda do akcií by mohli pritiecť finančné prostriedky.

Zdroj: Steen Jakobsen, hlavný ekonóm SAXO BANK.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *