Streda 24. júla. Meniny má Vladimír

Dohodnú sa tento rok odbory a zamestnávatelia na minimálnej mzde?

DaneMakroekonomika 12.07.2019 | 14:32 0 Komentárov

Hoci to v prvej fáze vyzeralo nádejne, rokovania medzi odborármi a zamestnávateľmi stroskotali. Firmám sa nepáčilo, že odbory v utorok namiesto dohodnutého termínu uprednostnili rokovanie v centrále strany Smer-SD a spoločnú tlačovku s Robertom Ficom.

Po 20 minútach, počas ktorých sa predstavitelia odborov nedostavili, zamestnávatelia odišli. Obe strany sa potom začali vzájomne obviňovať, koho vinou sa rokovanie neuskutočnilo.

Už len samotné spustenie rokovaní by bolo úspechom, pretože po dva roky sa zamestnávatelia zo zásady odmietali s odborármi stretnúť. Prax z posledných takmer desiatich rokov bola totiž nelichotivá. Na rokovaniach k dohode nedochádzalo a vláda sa, ako orgán kompetentný urobiť finálne rozhodnutie, priklonila vždy v prospech odborov. Niekedy sa ministrovi práce Jánovi Richterovi dokonca „podarilo“ sumu navrhnutú odborármi navýšiť.

V súčasnosti je minimálna mzda stanovená na úrovni 520 eur. Odborári by ju na budúci rok radi videli na sume 635 eur, zamestnávatelia by boli ochotní akceptovať 552 eur. Rozdiel v ich videní sveta teda predstavuje 81 eur – celkom slušná suma.

Faktom je, že Slovensko stráca svoju medzinárodnú konkurencieschopnosť. Jeho postavenie v rebríčkoch porovnávajúcich podnikateľské prostredie neustále klesá. Negatívnym signálom určite je aj to, že v otázke minimálne mzdy v posledných rokoch medzi zamestnávateľmi a odbormi k dohode nedochádza. Ak sa by v poslednom roku tohto volebného obdobia kompromis našiel, investori by to určite prijali s nadšením.

Firmy argumentujú ochladzovaním ekonomiky a očakávajú pokles objednávok. „Na konci tohto alebo začiatkom budúceho roka dôjde k zníženiu objednávok, na čo my budeme reagovať znižovaním počtu zamestnancov a žiadna z politických strán nebude nadšená pred voľbami, že sa spustí v niekoľkých firmách hromadné prepúšťanie práve pre to, že zvýšené náklady nebudú firmy schopné premietnuť do cien svojich výrobkov a služieb,“ upozorňuje viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka.

„Slovensko stráca konkurencieschopnosť. Vláda za posledných päť rokov schválila zvýšenie minimálnej mzdy o 42 percent, avšak priemerná mzda rástla len o 22 percent,“ dodáva Pavol Prepiak z Asociácie priemyselných zväzov. Podľa firiem by teda mal vývoj minimálnej mzdy reflektovať stav ekonomiky.

„Uvedomujeme si ambíciu politických strán zvýšiť minimálnu mzdu, preto sme ochotní akceptovať rast minimálnej mzdy podľa vzorca, ktorý je v zákone,“ dodal R. Machunka.

Zamestnávatelia preto navrhujú zvýšiť daňovú odpočítateľnú položku na úroveň minimálnej mzdy. Spôsobilo by to nárast čistej mzdy zamestnancov bez nutnosti zvýšiť minimálnu mzdu. V tohtoročnom daňovom priznaní si zamestnanci mohli od daňového základu odpočítať ročnú sumu 3 937,35 eur. Je to 63 percent ročného príjmu zamestnanca zarábajúceho minimálnu mzdu. Zo zvyšku musí platiť dane.

Nemalo by to byť pritom tak, že zamestnanec s minimálnou mzdou by mal platiť nulové dane? Zhruba tak tomu bolo ešte v roku 2010. Odvtedy však minimálna mzda vzrástla o dve tretiny, no odpočítateľná položka sa takmer nezmenila.

Bez ohľadu, ako budú prebiehať rokovania, dôležité je, aby sa zamestnávatelia a odbory na minimálnej mzdy dohodli. Bolo by to dôležitým signálom voči firmám, ktoré na Slovensku podnikajú, alebo o tom uvažujú. Signálom o zmene nálad je napríklad nedávno ohlásenie znižovanie počtu zamestnancov v bratislavskom Volkswagene o tri tisíc ľudí. Ide o veľké číslo a zároveň o prvé takého prepúšťanie v 25 ročnej histórii tejto fabriky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *