Piatok 15. decembra. Meniny má Ivica

Draghi v Nemecku obhajoval politiku ECB

EUROMakroekonomika 24.08.2017 | 10:34 0 Komentárov

Prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi obhajoval pred akademikmi v Nemecku nekonvenčné nástroje, ktoré banka v uplynulých rokoch použila. Nemecko a jeho centrálna banka pritom sú tvrdým kritikom uvoľnenej hospodárskej politiky. 

Tá však podľa M. Draghiho dokázala zastaviť hospodárske šoky a ukázala, že centrálne banky sú schopné ovplyvňovať hospodárstvo, aj keď sú úrokové sadzby takmer nulové. „Opatrenia, ktoré boli v posledných desiatich rokoch prijaté v oblasti menovej politiky, regulácie a dohľadu, viedli k tomu, že svet je teraz odolnejší. My by sme sa však mali stále pripravovať na nové úlohy. Je zrejmé, že tieto opatrenia podporili ekonomiku a infláciu ako v eurozóne, tak aj v Spojených štátoch,“ povedal.

Európska centrálna banka však podľa jeho slov musí stále bojovať s tým, že viacerí nechápu význam nových nástrojov. Varoval pred prehnanou reakciou na novú realitu. ECB bola v minulosti predmetom silného protestu zo strany nemeckej centrálnej banky.

Draghi uviedol, že centrálne banky by mali prestať brániť svoje chybné postoje. Mali by naopak skúmať a spoznávať princípy fungovania nových nástrojov menovej politiky, povedal v nemeckom meste Lindau.

ECB v súčasnosti čelí situácii, keď silný hospodársky rast sprevádza relatívne slabá inflácia. Táto kombinácia vyvoláva otázky o platnosti skorších hypotéz o inflácii, jej vzťahu k zamestnaniu a schopnosti centrálnych bánk ovplyvňovať zvyšovanie cien.

M. Draghi poukázal na slová Johna Maynarda Keynesa, ekonóma, že keď sa fakty menia, človek musí premýšľať inak. „Iste, pre tvorcov menovej politiky to nie je tak jednoduché. Preto nám pomáha výskum, aby sme rozhodli, či si zmena faktov vyžaduje reakciu menovej politiky, alebo aby sme to takpovediac prehliadli. Musíme si uvedomiť, že naše vedomosti majú biele miesta,“ dodal.

ECB však nie je v tomto ohľade jediná. Napríklad zápis z posledného zasadnutia menového výboru americkej centrálnej banky (Fed) ukázal, že niektorí bankári pochybujú nad platnosťou daných modelov, a to najmä preto, že inflácia nedokáže zrýchliť ani napriek takmer plnej zamestnanosti a takému rastu ekonomiky, aký prevyšuje jej potenciál.

Aké opatrenia ECB prijme sa bude musieť rozhodnúť na jeseň, pretože súčasný program nákupu cenných dlhopisov na podporu inflácie sa skončí na konci roka. Centrálni bankári sa musia dohodnúť, či budú pokračovať, alebo ich utlmiť.

Ekonomický rast v eurozóne je najrýchlejší od roku 2011 a nezamestnanosť klesla na osemročné minimum. Miera inflácie sa však pravdepodobne bude pohybovať pod dvojpercentným cieľom ECB aspoň do roku 2019.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *