Pondelok 11. decembra. Meniny má Hilda

Dve tretiny Slovákov neprejavujú záujem o celoživotné vzdelávanie

Približne 40 % Slovákov vo veku 25 až 64 rokov (teda tých, ktorí už majú stredoškolské či vysokoškolské vzdelanie zväčša ukončené) bolo počas posledných 12 mesiacov aspoň nejakým spôsobom zapojených do celoživotného vzdelávania. Vyplynulo to z výsledkov prieskumu (Adult Education Survey, AES) Štatistického úradu EÚ (Eurostat), ktorý bol realizovaný od júla 2011 do júna 2012. Takmer dve tretiny Slovákov ale myšlienke celoživotného vzdelávania naklonené nie sú a to ani v prípade, že sa ho už predtým zúčastnili. Viac ako tretina z nás má naopak záujem sa priebežne vzdelávať po celý svoj život.

Ako si všimla analytička Poštovej banky Eva Sadovská, väčšina oslovených Slovákov teda myšlienke celoživotného vzdelávania naklonená nie je. Nás zaujímali dôvody, prečo je tomu tak. „Nepotrebujem ho k svojej práci“ bola najčastejšia odpoveď na otázku, prečo sa Slováci celoživotného vzdelávania nezúčastňujú a zaznela z úst až 32% respondentov. Druhým najčastejším argumentom, ktorý použila až pätina dopytovaných Slovákov, boli prekážky vo vzdelávaní spôsobené zdravím alebo vekom. Každý ôsmy Slovák uviedol, že mu vo vzdelávaní bránia rodinné povinnosti. Približne každý jedenásty sa nepotrebuje zapojiť do procesu celoživotného vzdelávania z osobných dôvodov a zhruba rovnako často zaznel z úst respondentov aj argument, že vzdelávacie kurzy sa nezhodujú s ich pracovným rozvrhom. V odpovediach ale rezonovali aj finančné dôvody. Vzdelávacie kurzy si pre ich príliš vysokú cenu nemôže totiž dovoliť zhruba každý dvanásty Slovák. Odpoveď typu „neviem, aký kurz by som chcel absolvovať“ uviedli necelé 4% opýtaných a nedostatočná podpora zo strany zamestnávateľa bola dôvodom pre rovné 3% Slovákov.

Hlavné dôvody, pre ktoré sa Slováci celoživotného vzdelávania nezúčastňujú (podiel v %)

Nepotrebujú ho k svojej práci

32

Zdravotné dôvody a vek

20,1

Nemajú čas kvôli rodinným povinnostiam

12,5

Nepotrebujú ho z osobných dôvodov (nie pracovných)

9,2

Kurzy sa nezhodujú s ich pracovným rozvrhom

8,8

Kurzy sú príliš drahé a nemôžu si ich dovoliť

8,6

Nevedia, aký kurz by chceli absolvovať

3,9

Nedostatočná podpora zo strany zamestnávateľa

3

Zdroj: prieskum Adult Education Survey, Eurostat.

Celoživotné vzdelávanie má v našej, vysokou mierou nezamestnanosti zmietanej, ekonomike svoj význam. Jedným z odporúčaní, ktoré by mohlo viesť k skráteniu radov na úradoch práce, je kvalitnejšie prepojenie vzdelávacieho systému s trhom práce. Niektoré formy celoživotného vzdelávania môžu byť obzvlášť prínosné pre znevýhodnených uchádzačov o prácu, ktorými sú najmä dlhodobo nezamestnaní, ľudia nad 50 rokov, absolventi stredných a vysokých škôl či uchádzači o prácu s nižším dosiahnutým vzdelaním. K úspechu pri hľadaní si práce im môžu dopomôcť aj rekvalifikačné, jazykové či počítačové kurzy. Nech už sa však rozhodnete absolvovať akýkoľvek kurz či školenie, nezabudnite na to, že najdôležitejšia je kvalita vedomostí, ktoré prostredníctvom kurzov získate a ich uplatniteľnosť na trhu práce. Iba ďalšia  „pečiatka na papieri“ v praxi zväčša nebýva až taká podstatná.

Každý tretí Slovák sa domnieva, že celoživotné vzdelávanie k svojej práci nepotrebuje. Človek ale nikdy nevie a rok či o dva môže byť situácia úplne iná. Dovzdelávanie sa aj počas pracovného života sa môže ukázať ako konkurenčná výhoda pri udržaní si zamestnania alebo pri hľadaní novej práce. Rovnako aj v prípade kariérneho rastu prednosť zvyčajne dostávajú tí, ktorí na sebe pracujú a snažia sa neustále napredovať. Nájsť si čas alebo motiváciu na vzdelávanie sa teda oplatí aj vtedy, keď novú prácu práve nehľadáme.  

Zdroj: Eva Sadovská – analytička Poštovej banky na základe údajov Adult Education Survey.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *