Piatok 25. septembra. Meniny má Vladislav

Historický prepad HDP nebol až taký veľký, ako sme sa báli

Makroekonomika 14.08.2020 | 10:44 0 Komentárov

V mesiacoch apríl až jún vytvorila slovenská ekonomika tovary a služby len na úrovni 87,9% rovnakého obdobia vlaňajška (-12,1%), znie rýchly odhad vývoja miestneho HDP z dielne Štatistického úradu SR.

Čísla tak potvrdili očakávania najväčšieho prepadu slovenského HDP v zaznamenanej histórii, aj keď  priemerné očakávanie analytikov (-15,4%) bolo ešte pochmúrnejšie. V porovnaní s prvým štvrťrokom, kedy už výkon hospodárstva tiež klesal, sa ekonomika scvrkla o ďalších 8,3 percenta. Pre porovnanie: eurozóna ako celok podľa prvého odhadu poklesol HDP medziročne o 15 percent a medzištvrťročne o 12,1 percenta (Eurostat dnes čísla ešte upresní).

Dobrou správou je, že zamestnanosť v krajine pod Tatrami podobne veľký pokles ako hospodársky výkon aj vďaka vládnym podporným opatreniam neutrpela. Medziročne sa znížila „len“ o 2,6 percenta, teda o zhruba 64-tisíc pracujúcich. Keďže zamestnanosť klesla oveľa menej ako HDP, výrazne tak v našej ekonomike klesla produktivita práce (HDP na pracovníka). Podrobnejšie čísla, vrátane miery nezamestnanosti, zverejnia štatistici až začiatkom septembra.

Z doteraz zverejnených mesačných štatistík vyplýva, že v druhom kvartáli sa výrazne znížila priemyselná produkcia (-28%) a následne aj export tovarov z krajiny (-27%). Klesla aj stavebná produkcia v tuzemsku (-16%), menej už maloobchodné tržby (-8%). Ešte horšie na tom však boli niektoré odvetvia služieb, ako ubytovanie (tržby -76%), predaj áut (-31%) či reštaurácie (-25%). O čosi lepšie, ale tiež v mínuse, skončili tržby v odvetviach dopravy (-21%), vybraných profesionálnych služieb (-14%) i v oblasti informačných a komunikačných služieb (-3%).  

Záver druhého štvrťroka (jún) bol však už v priemysle, exporte i maloobchode lepší – tieto sektory vykázali už len malé medziročné poklesy a obchodná bilancia prebytok. Podľa dát tržieb z eKasy či celkovej spotreby elektriny zvyšovanie výkonu ekonomiky pokračovalo aj v júli. Prognóza na 3. štvrťrok je tak už oveľa optimistickejšia a miestne HDP môže byť už len niekoľko percent pod svojou vlaňajšou úrovňou. 

Ďalší hospodársky rast však bude veľmi krehký: Slovensko i celý svet sa budú musieť naučiť dlhodobo fungovať s novým vírusom SARS-CoV-2. Aj v prípade efektívnej vakcíny totiž zaočkovanosť populácie nemusí dosahovať potrebne vysoké úrovne a imunita na covid-19 môže trvať len niekoľko mesiacov. Neistota, výpadky produkcie či vyššia miera úspor tak môžu ekonomiku trápiť aj naďalej.

Michal Lehuta, markoekonóm VÚB

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial