Pondelok 18. decembra. Meniny má Sláva

IFP: Grécky bankrot nás môže stáť 723 miliónov eur

Investície 08.06.2012 | 14:56 0 Komentárov

Súčasná politická situácia v Grécku zvýšila riziká bankrotu, ktorý by pravdepodobne ohrozil ekonomický vývoj v celej eurozóne. Dôsledky samotného neriadeného defaultu Grécka sú neisté a ťažko predpovedateľné. Inštitút finančnej politiky MF SR vo svojom komentári počíta s priamymi fiškálnymi nákladmi bankrotu Grécka, ktorý by spôsobil jednorazové zvýšenie deficitu verejnej správy o 701 mil. eur (1,0% HDP) v okamihu vyhlásenia platobnej neschopnosti Grécka a výpadok v úrokových príjmoch rozpočtu vo výške 11 mil. eur ročne (0,02% HDP). Za roky 2012 a 2013 tieto sumy predstavujú náklad vo výške 723 mil. eur, čo v prepočte na jedného obyvateľa vychádza na 134 eur.

Hrozba neriadeného gréckeho bankrotu („Grefault“) a jeho prípadný následný odchod z menovej únie („Grexit“) predstavujú v súčasnosti najvýraznejšie riziko pre ekonomický vývoj eurozóny. Podiel gréckej ekonomiky na eurozóne je nízky (v súčasnosti dosahuje menej než 3%). Hlavným rizikom Grexitu pre eurozónu je však rozšírenie súčasnej nedôvery v schopnosť štátov splácať dlh na ďalšie krajiny, ktorá by mohla viesť k ich následnému odchodu z eurozóny. Ďalším rizikom spojeným s odchodom Grécka je možnosť narušenia homogénnosti eurových vkladov v eurozóne. V princípe by to znamenalo, že hodnota eura vloženého napríklad v Španielsku by sa nerovnala hodnote eura v nemeckej banke. Ľudia by totiž reálne počítali s možnosťou prekonvertovania eura do novej štátnej meny. Tento efekt je citeľný aj teraz (odlev depozitov z krajín periférie dosiahol v roku 2011 podľa Banky pre medzinárodné zúčtovania 180 miliárd eur), ale precedensom Grécka by sa výrazne zosilnil („bank run“). Uvedený vývoj by mohol nepriaznivo vplývať na finančný systém v celej eurozóne, čo by mohlo mať následne nepriaznivý dopad na vývoj všetkých ekonomík obchodných partnerov.

Za predpokladu, že by došlo k vyhláseniu platobnej neschopnosti Grécka a nedošlo by k žiadnemu splateniu záväzkov, tak odpísanie poskytnutých prostriedkov (pohľadávok voči Grécku) by malo nasledovné fiškálne vplyvy:

  • v prípade vplyvu na výšku hrubého dlhu verejnej správy by nedošlo k žiadnej zmene, keďže vplyv na dlh bol podľa rozhodnutia Eurostatu zaznamenaný už v čase poskytnutia prostriedkov (bilaterálne pôžičky krajín eurozóny a EFSF). K zmene dôjde v strednodobom horizonte, keďže pôvodne išlo o pomoc, ktorú malo Grécko v určitom momente splatiť, čím by aj dlh krajín eurozóny podieľajúcich sa na finančnej pomoci poklesol. V dôsledku vyhlásenia platobnej neschopnosti Grécka by však takáto situácia nenastala.
  • vplyv na saldo verejnej správy by bol dvojaký. V okamihu vyhlásenia platobnej neschopnosti by sa podľa pravidiel ESA 95 zaznamenal kapitálový transfer (znamenajúci nevymožiteľnosť pohľadávky voči Grécku), čo by jednorazovo negatívne ovplyvnilo saldo verejnej správy. Druhý, trvalý vplyv na saldo by nastal preto, že by členské krajiny znášali náklady spojené s obsluhou a refinancovaním dlhu, ale vzhľadom na neplnenie záväzkov zo strany Grécka by krajiny nemali úrokové príjmy.
  • v prípade MMF by potenciálne straty znášala uvedená inštitúcia. V tomto prípade je potrebné posúdiť, či by k takejto situácii došlo a akým spôsobom by sa tieto straty vykryli (buď z vlastných zdrojov alebo prostredníctvom navýšenia členských kvót, čo by malo fiškálne vplyvy na jednotlivé členské krajiny). Vzhľadom na to, že neplatenie záväzkov voči MMF 2 by pre Grécko znamenalo prakticky nulový prístup k externému financovaniu na najbližšie obdobie a „pôžičky MMF majú tvrdohlavý zvyk byť splatené úplne“ 3 , IFP nepovažuje takýto scenár za pravdepodobný. Z uvedeného dôvodu sa v ďalších výpočtoch neuvažuje s potenciálnymi negatívnymi fiškálnymi vplyvmi kvôli potrebe dodatočného navýšenia zdrojov MMF.

Zdroj: Erik Bugyi, Juraj Franek – Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií SR. Stiahnite si celú analýzu: Grécky bankrot by verejné financie Slovenska mohol stáť 723 mil. eur.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *