Stvrtok 13. decembra. Meniny má Lucia

IHP: Návrh na bankový odvod nie je prospešný

Inštitút hospodárskej politiky nepovažuje zámer Ministerstva financií SR zaviesť osobitný odvod bánk, o ktorom dnes bude rokovať vláda SR za prospešný. Diskusia o zavedení obdobného bankového odvodu na úrovni EÚ ešte nie je ukončená.

V tejto otázke dnes existuje len odporúčanie Európskej rady ešte z júna 2010, že by členské štáty mali takýto odvod zaviesť, nie je však žiaden záväzok tak urobiť. Navyše na Slovensku nie je ani aktuálne ponáhľať sa, vzhľadom na situáciu v bankovom sektore,  s prijímaním takéhoto rozhodnutia. Bankový sektor na Slovensku je totiž vo veľmi dobrej finančnej kondícii. V prvom polroku tohto roka banky u nás hospodárili s dvojnásobným ziskom oproti tomu istému obdobiu minulého roka, ktorý dosiahol takmer 400 mil. €.

Zintenzívnené tempo predkladateľa tohto návrhu totiž môže vyvolať dojem, že skutočným cieľom tohto rozhodnutia je posilniť fiškálny rámec rozpočtu verejných financií SR v ďalšom rozpočtovom období. Je síce pravdou, že výnos z tohto bankového odvodu bude súčasťou štátnych finančných aktív, hoc špeciálneho mimorozpočtového účtu. I napriek tomu však bude súčasťou príjmov rozpočtu verejnej správy, aj keď s účelovým použitím na krytie nákladov spojených s riešením finančných kríz v bankovom sektore a na ochranu stability bankového sektora Slovenskej republiky. Tento rozpočtový príjem, ktorý síce nebude použitý, má pozitívny vplyv na deficit verejných financií, prispieva teda k fiškálnej konsolidácii a zrejme to môže byť cieľom navrhovanej legislatívy. Je však samozrejmé, že tento príspevok k fiškálnej konsolidácii zaplatia klienti bánk na zvýšených poplatkoch bánk, ktoré sú už dnes značné.

Ak by bol oficiálny zámer pre takýto odvod úprimný, stačilo by, aby tento odvod posilnil zdroje existujúceho Fondu ochrany vkladov (FOV). Ten je však mimo sektora verejnej správy a jeho dodatočný príjem by neposilňoval fiškálny rámec rozpočtu verejnej správy a skutočný cieľ predmetného legislatívneho návrhu by sa nedostavil. Pritom v orgánoch FOV majú väčšinové zastúpenie predstavitelia MF SR aj NBS, takže nebol by problém aktivizovať túto inštitúciu pri riešení prípadnej systémovej krízy slovenského bankového sektora. Spôsob, ako inštitucionálne členský štát vyrieši problematiku takéhoto bankového odvodu, je totiž plne v kompetencii členského štátu EÚ.

Dodatočná banková daň je sama o sebe veľmi kontroverznou záležitosťou. Aj to je dôvodom, prečo dodnes nedošlo k definitívnemu rozhodnutiu o jej zavedení na úrovni EÚ. Ak by mala mať takáto daň alebo odvod zmysel, tak len vtedy, ak by tak došlo k posilneniu príjmovej stránky Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSM) a neskôr po jeho zániku Európskeho stabilizačného mechanizmu. To by bol praktický príspevok finančného sektora EÚ v riešení systémových finančných kríz eurozóny, prípadne EÚ.

Zdroj: František Palko, riaditeľ IHP.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *