Nedeľa 25. augusta. Meniny má Ľudovít

Inflácia vzrástla na 2,6 %

Makroekonomika 15.07.2019 | 10:33 0 Komentárov

Dynamika rastu inflácie sa medziročne spomalila z 2,7 percenta v máji na 2,6 percenta v júni.

Nižšie ceny ropy, ktoré sa prejavili aj na nižších cenách pohonných hmôt na Slovensku, boli totiž kompenzované prekvapivo dynamickým rastom cien služieb. Ďalej zdražovali aj ceny potravín, v medziročnom porovnaní si však držali nezmenenú dynamiku rastu.

Spotrebiteľské ceny ťahala v júni smerom nahor najmä dopytová inflácia. Ceny trhových služieb (bez imputovaného nájmu) a obchodovateľných tovarov (bez pohonných hmôt) – prepočet UniCredit Bank – v júni vzrástli o 0,3 percenta, pričom dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z dvoch percent až na 2,4%, t.j. na nové tohtoročné maximum.

Zrýchlenie medziročného rastu cien sme mohli pozorovať najmä u cien trhových služieb – z 2,9% na 3,6%. Ceny obchodovateľných tovarov pridali len jemne z 1,6% na1,7%. Dynamický júnový rast cien trhových služieb nás mierne prekvapil.

Korekcia cien ubytovacích služieb po májových majstrovstvách sveta v hokeji (medzimesačný pokles o 2,6%) nebola ani zďaleka schopná prevážiť ostatné položky služieb. Silný rast v júni zaznamenali najmä ceny dovoleniek, ktoré zdraželi o 2,8 percenta a dynamika medziročného rastu ich cien sa zrýchlila z jedného na tri percentá. K významnejšiemu sezónnemu pohybu v cenách dovoleniek pritom v minulosti dochádzalo až v júli. Tento rok sme tak mohli pozorovať predsunutú sezónu a nie je preto vylúčené, že v júli by sme už nemuseli pozorovať až tak výrazný nárast cien tejto položky (t.j. miernu korekciu medziročného rastu).

S dovolenkami pravdepodobne súvisí aj nárast cien leteniek, ktoré v porovnaní s májom zdraželi takmer o desatinu a výraznejšie tak zmiernili pokles v medziročnom porovnaní, ktorý sme u nich pozorovali v predchádzajúcich mesiacoch.

Medziročnému rastu cien trhových služieb pomohol aj bázicky efekt u cien mobilných operátorov, ktorý nezopakovali minuloročné (dočasné) preddovolenkové zlacnenie. To bolo minulý rok totiž najskôr motivované najmä prísnejšou reguláciou pri roamingových službách, ktorá sa tento rok už ďalej nesprísňovala.

Poslednou položkou, ktorá výraznejšie potiahla nahor ceny služieb v júni, boli ceny poistenia, ktoré v porovnaní s májom zdraželi až o 2,3 percenta a medziročne boli vyššie už o viac ako osem percent. V júni zdražovali najmä ceny poistenia áut (zákonnej i havarijnej poistky) a ceny komerčného poistenia zdravia.

Zdá sa teda, že na rozdiel od minulého roka za júnovým zrýchlením dynamiky rastu cien trhových služieb už nestojí najmä dynamický rast miezd, ale skôr už jednorazové faktory technicko-administratívneho charakteru. Zrýchlenie dopytovej inflácie tak už nemuselo byť nevyhnutne ťahané len zvyšujúcimi sa dopytovými tlakmi v ekonomike na infláciu.

Vyššia dopytová inflácia bola kompenzovaná negatívnym ponukovým faktorom, ktorý so sebou v júni podľa očakávaní priniesla cena ropy. Tá už v priebehu mája začala klesať a v tomto trende pokračovala aj v úvode júna. S tradičným oneskorením sa nižšia cena ropy na svetových trhoch dostala aj do cien pohonných hmôt na slovenských čerpacích staniciach. Tie v porovnaní s májom zlacneli o päť percent a podobný pokles si pripísali aj v medziročnom porovnaní. V máji boli pritom ešte medziročne vyššie o približne jedno percento. Ceny pohonných hmôt tak v júni ubrali z medzimesačnej i medziročnej inflácie približne 0,16 pb.

Na rozdiel od cien pohonných hmôt, ceny potravín aj v júni pokračovali v zdražovaní (o 0,6%), nie však nad rámec minulého roka, a tak sa dynamika ich medziročného rastu nezmenila (3,9%). V júni sme mohli pozorovať tradičný sezónny pokles cien zeleniny, ktorý síce mierne prevýšil tradičný rozsah, ceny zeleniny však stále ostávajú približne o pätinu vyššie ako v rovnakom období minulého roka.

Na druhej strane, ceny ovocia si pripísali v porovnaní s májom pomerne silný nárast cien až o sedem percent. Ide o tradičné zdraženie pred nástupom novej sezóny, ktorá pri ovocí nastupuje o niečo neskôr ako pri zelenine (zvyčajne v júli alebo až na prelome júla a augusta).

Vďaka minuloročnej dobrej úrode ovocia v našom regióne ostáva ovocie napriek júnovému zdraženiu medziročne približne o desatinu lacnejšie. K rastu cien potravín v júni opäť prispeli aj ceny mäsa a po krátkej pauze znova aj ceny olejov a tukov (kam sa radí i maslo).

Keďže rast cien trhových služieb, ktoré potiahli júnovú infláciu, bol najmä v menej často nakupovaných kategóriách, cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímanej inflácií meranej prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v júni nerástol. V medziročnom porovnaní sa dynamika jeho rastu spomalila z 3,5 na 3,2 percenta.

Napriek tomu vnímanie inflácie i inflačné očakávania podľa prieskumu spotrebiteľského barometra Štatistického úradu v júni ďalej jemne rástli. Vnímaná inflácia sa zrýchlila zo štyroch na 4,1 percenta, inflačné očakávania z 5,5 na 5,6 percenta (prepočet UniCredit Bank zo sáld odpovedí). Inflačné očakávania tak stále ostávajú ukotvené nad dlhodobým priemerom a mohli by tak naďalej podporovať prenos vyšších miezd v ekonomike do inflácie.

Výhľad

Inflácia by sa v nasledujúcich mesiacoch mala stále pohybovať nad úrovňou 2,5 percenta. Proinflačne by mali pôsobiť vyššie ceny potravín i pokračujúci prenos vyšších miezd v ekonomike do cien služieb. Naopak, protiinflačne by mali i v najbližších mesiacoch  pôsobiť najmä ceny pohonných hmôt, ktorých ceny nateraz už pravdepodobne vrcholili. V samom závere roka by však predsa len dočasne mohli ešte jemne podporiť medziročnú infláciu, a to v dôsledku silného bázického efektu (cena ropy v závere minulého roka výrazne zlacnela), a to aj napriek tomu, že stále očakávame skôr mierny pokles cien ropy na svetových trhoch ako jej nárast.

Na druhej stane, tlak z dopytovej inflácie by sa mal postupne stabilizovať a na prelome rokov by sa mohol začať pozvoľna zmierňovať, a to pod vplyvom slabnúceho ekonomického rastu. Nižšie dopytové tlaky by sa mali na inflácií naplno prejaviť v roku 2020, kedy očakávame jej návrat tesne pod úroveň dve percentá.

Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *