Piatok 20. októbra. Meniny má Vendelín

Jemný náznak jastrabieho pohľadu v ECB

Makroekonomika 14.03.2017 | 08:27 0 Komentárov

Hoci ECB svoju politiku nezmenila, jej pohľad sa za posledné obdobie o niečo zmiernil. O niečo viac jastrabí pohľad ECB sa prejavil vo vyňatí frázy o „prípadnom použití všetkých dostupných nástrojov v rámci mandátu ECB na dosiahnutie (inflačného) cieľa “. Avšak zatiaľ ponecháva ECB menovú politiku uvoľnenú a nedávny nárast inflácie vníma ako dočasný, ťahaný najmä bázickým efektom z cien energií a značne podporený práve uvoľnenou politikou ECB. 

Prezident Mario Draghi vyzdvihol chýbajúci presvedčivý trend smerom nahor v jadrovej inflácii. Celkovo by inflácia mala podľa prezidenta ECB splniť viac podmienok – malo by v inflácii prísť k udržateľnej konvergencii, nie prechodnému priblíženiu k cieľu, zlepšenie by malo byť samostatné (bez pomoci monetárnych opatrení), a zlepšenie by sa malo týkať celej eurozóny.

V podstate ostáva menová politika akomodatívna, QE je predĺžené vo výraznom objeme do konca roka 2017, čo znamená, že kľúčové úroky ECB sa nebudú zvyšovať pred začiatkom roku 2018. Postupný návrat inflácie na scénu, ako aj o niečo viac jastrabí pohľad ECB do budúcnosti však bude viesť skôr ku strmšej výnosovej krivke (vyššie výnosy na dlhopisoch dlhších splatností).

ECB podľa očakávaní ponechala v marci sadzby nezmenené a neprišlo ani k úprave kvantitatívneho uvoľňovania (QE). Nedávno, v decembri, ECB upravila program QE a predĺžila nákup aktív v zmenšenej miere EUR 60mld. mesačne od apríla do decembra tohto roka, v prípade potreby aj dlhšie. Napriek takémuto utiahnutiu programu QE však celková politika ECB ostáva voľná, v snahe pozdvihnúť infláciu bližšie k cieľu (blízko, ale tesne pod 2 % v strednodobom horizonte).

Od konca vlaňajška sa inflácia v eurozóne zvyšuje a podľa rýchleho odhadu dosiahla vo februári 2017 priemer 2 % r/r. Medziročný pokles cien energií sa zmenil na rast a vďaka bázickému efektu vzrástli ceny energií vo februári o 9,2 %.Jadrová inflácia ostala nezmenená, na úrovni 0,9 % r/r. Do veľkej miery zatiaľ zlepšenie pripadá na bázický efekt z cien energií, a ostatné inflačné tlaky sú ešte stále utlmené.

Najnovšie, marcové, makroekonomické projekcie ECB sú optimistickejšie oproti decembru. ECB očakáva, že medziročná inflácia v eurozóne by tento rok mohla dosiahnuť 1,7 % (+0,4 percentuálneho bodu oproti decembrovým projekciám) a potom v roku 2018 klesnúť na 1,6 % (+0,1 p.b. oproti decembru).

V roku 2019 by inflácia v eurozóne mohla byť znovu na úrovni 1,7 %. Pozitívne vidí ECB aj rast eurozóny. Podľa marcových predikcií ECB by v roku 2017 mohla eurozóna mierne zrýchliť svoj rast na 1,8 % a následne mierne spomaliť na 1,7 % v roku 2018 a 1,6 % v roku 2019 (projekcie na roky 2017 a 2018 sú o 0,1 p.b. vyššie ako v decembri, rok 2019 ostal nezmenený).

Hoci ECB svoju politiku nezmenila, jej pohľad sa za posledné obdobie o niečo zmiernil. O niečo viac jastrabí pohľad ECB sa prejavil vo vyňatí frázy o „prípadnom použití všetkých dostupných nástrojov v rámci mandátu ECB na dosiahnutie (inflačného) cieľa “. Avšak zatiaľ ponecháva ECB menovú politiku uvoľnenú a nedávny nárast inflácie vníma ako dočasný, ťahaný najmä bázickým efektom z cien energií a značne podporený práve uvoľnenou politikou ECB. 

Katarína Muchová – analytička Slovenskej sporiteľne.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *