Stvrtok 23. novembra. Meniny má Klement

Katalánsko je ďalším signálom postupnej fragmentácie Európy

Makroekonomika 20.10.2017 | 09:00 0 Komentárov

Katalánsko v posledných týždňoch plní novinové titulky tak v Európe, ako aj na Slovensku. Sledujeme región, ktorý sa chce začať podpisovať svojim vlastným menom a chce preto vyhlásiť nezávislosť. Špekuluje sa o tom, aké dopady by to mohlo mať na samotný región, na Španielsko, ako aj celú Európu.

Myslím si, že ak by Katalánsko získalo nezávislosť, neznamenalo by to žiadnu katastrofu. Z dlhodobého pohľadu by to však určite nebol dobrý signál.

Vznikne na mape Európy nový štát?

Z hľadiska politiky nevnímam riziko vyhlásenia samostatného Katalánska nijako tragicky. Vznikol by jednoducho len ďalší malých štát, ktorých koniec koncov máme v Európe už niekoľko. Či už ide o Luxembursko, Lichtenštajnsko, alebo Andorru, vidíme, že i malé štáty majú slušnú šancu na prežitie.

Ak by sa k tomu navyše pridali nadštandardné ekonomické podmienky pre investorov, napríklad nízke dane, povedzme po vzore Andorry, mimochodom tá nie je členom ani EÚ, ani eurozóny, tak  to môže dokonca spôsobiť ďalší exponenciálny rast Katalánska.

Myslím si, že osamostatnenie už je len ťažko odvrátiteľné. Ak sa táto myšlienka už zrodila v mysliach ľudí, a bola politikmi a médiami priživená nádejou, tak jej tendencia bude len silnieť. Ak by sa ju niekto snažil silou poprieť, príde adekvátna reakcia a výsledok skutočne nikto z nás vidieť nechce. Koniec koncov príkladov občianskej vojny môžeme nájsť v španielskej histórii niekoľko. Myslím si preto, že je dôležité zvoliť si cestu diplomatických rokovaní, a nie silových referend a demonštrácií na uliciach.

Svet sa začína uzatvárať

Pozrime sa teraz na to, čo nám prípad Katalánska naznačuje z globálneho pohľadu. Tu už vyhliadky nie sú také bezstarostné. Keď sa totiž pozrieme do histórie Európy, vidíme tu od doby stredoveku zhruba 30 ročné vlny, kedy sa vždy po nejakej kríze začali štáty spájať, a spolupracovať. Či už to bolo na báze dohodnutých manželstiev monarchov, alebo diplomacie, či ekonomickej spolupráce. Počas týchto období stmeľovania sa do väčších útvarov, sa ekonomike darilo, a spolu s tým aj obyvateľom. Prerástlo to do konjunkturálnej fázy.  

V ďalšom slede si však niektorý zo štátov vždy chcel ukradnúť trochu viac pre seba, čo vyvolalo negatívne reakcie ostatných. Spoločný podnik sa tak začal rozpadať a Európa sa začala znovu fragmentovať. Toto obdobie vždy znamenalo ekonomický pokles. Nie je tu samozrejme okamžitá korelácia, ide zväčša o dlhé vlny, ktoré trvajú desaťročia, no vzhľadom k tomu, že Británia si nedávno odhlasovala brexit, a teraz sa o niečo podobné pokúša Katalánsko, špekuluje sa o ďalších – napríklad Škótsku, budí to vo mne obavy o ekonomickú budúcnosť kontinentu.  

Ak si bude niekto chcieť stále chrániť svoj vlastný piesoček, otázka prijatia eura v ČR je pekným príkladom, neprospieva to pozitívnemu trendu. Naopak, keď sa subjekt stane súčasťou vyššieho celku, znamená to, že získava ďalšie synergické efekty so štátmi, ktoré už v tomto móde bežia. Katalánsko z toho pohľadu ide úplne opačnou cestou.

Katalánsko je zlým signálom

Hoci som teda na začiatku uviedol, že nezávislosť Katalánska, by nebola tragédiou, z pohľadu Európy by som bol rád, keby sa podarilo nájsť nejaké diplomatické riešenie, ako región udržať súčasťou Španielska. Riešenie by sa malo hľadať cestou rokovaní a dohôd, určite nie cez noc. História nás učí, že najhoršie vždy bolo, keď niekomu praskli nervy a začal by reagovať skratovo.

Pavel Drahotský, riaditeľ Saxo Bank pre strednú a východnú Európu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *