Utorok 25. septembra. Meniny má Vladislav

Keby som bol prezidentom…….

Minulý týždeň som navštívil Atény a Paríž. Dve hlavné mesta krajín, kde politika nefunguje. Moja práca ma ročne privedie až do 30 štátov a často si kladiem otázku: Čo by som urobil, keby som bol prezidentom?

Začal by som potajme pracovať aj na svojom „programe“, i keď kandidovať nemienim. Tu je teda môj politický plán.

1. Počas môjho prezidentovania by som neurobil vôbec nič.
2. Zaviedol by som pravidlo, že za každý nový zákon, ktorý parlament schváli, musia byť dva zákony zrušené.
3. Zmrazil by som rast verejného sektora aspoň na desať rokov – minimálne
4. Investície do základného výskumu a do armády by som naviazal na percento HDP

A teraz prečo:

1. Nerobiť nič

Existuje jasný dôkaz toho, že program, v ktorom politici nerobia nič je pre ekonomiku tým najlepším liekom. V Grécku a Francúzsku stojí politický systém v ceste rozvoju biznisu a tvorbe pracovných miest. V Belgicku sa však počas dvoch rokov, v ktorých krajina nemala vládu, všetky makroukazovatele zlepšili.

Ekonomiku ťahá vpred jej mikroštruktúra, teda malé spoločnosti, ambiciózni učitelia a biznismeni snažiaci sa poskytovať čo najlepšie služby, presadzovať najlepšie myšlienky a systémy. V ekonomike, ktorá nerastie, je na druhej strane príliš veľa makra a príliš málo mikroekonomiky. Znamená to príliš veľa vlády, príliš veľa centrálnych bánk a ekonómov a na druhej stráne málo študentov, malých a stredných firiem a základného výskumu.

Keď sa pozriete do svetovej histórie, zistíte, že najsilnejší ekonomický systém bol taký, v ktorom sa proti sebe stojace sily navzájom limitovali. Neschopnosť presadiť makroekonomické myšlienky do ekonomiky mala za efekt, aj keď nechcene, vyšší hospodársky rast. Dodržiavanie politiky nič nerobenia počas môjho mandátu dovolí spoločnosti pohnúť sa ďalej.

2. Jeden za dva zákony

Najväčším problémom pre všetky krajiny je nutnosť vysporiadať sa so zbytočnou vládnou reguláciou a byrokraciou. Právny systém by mal byť preto zjednodušený. Len tak môže zabezpečiť transparentnosť, rovnaké práva pre všetkých a spravodlivosť. Základné práva musia byť zachované, no právny systém by sa mal redukovať, nie rozširovať.

Ústava Spojených štátov amerických je jedným z najúžasnejších dokumentov, aké boli kedy napísané. Vytvorila vzor pre ostatné krajiny. Jej obsah však tvorí len 4 543 slov, čo je menej ako množstvo mojich článkov. Zostáva tak najstaršou a najkratšou písanou ústavou na svete.

Malo by byť prijaté pravidlo, že všetky ustanovenia a klauzuly v legislatíve by mali mať stanovenú dobu platnosti. Znamená to, že každý zákon by po určitom čase exspiroval. Na uchovanie v platnosti by bola potrebná nová dohoda. Tento princíp pochádza ešte z čias starovekého Ríma, kde bola kompetencia Senátu vyberať dane a viesť vojny limitovaná časom a v prípade potreby znova obnovovaná.

3. Nulový rast pre verejný sektor

Nie som zástancom intervencií do podstaty a nastavenia spoločnosti. Je totiž jasné, že keď viac ako polovica populácie benefituje z prerozdelenia príjmov, dostáva sa demokracia a rast pod silný tlak. V takejto situácii je prirodzené, že profitujúca väčšina nemá žiadny záujem na zmene, no táto situácia predstavuje spoločnosť ako celok, vrátane poberateľov transferov, sumárnu stratu.

Demokracia je v útlme, ak spoločnosť zostáva strnulá a konštantná voľba „nie zmenám“ sa stáva všeobecnou normou.

S cieľom predísť tomu by mal verejný sektor a všetky na neho viazané transfery klesnúť na 40 percent HDP. Navrhujem dnešnú úroveň nominálnych výdavkov na verejný sektor zaindexovať hodnotou sto, ktorá by mala byť horným limitom.

4. Základný výskum a obrana

Oba tieto sektory by mali rásť tempom naviazaným na HDP, ako jeho percento. Dôvodom je to, že dnešná produktivita k HDP je na najnižšej hodnote v histórii. Štúdie dokazujú, že medzi produktivitou a základným výskumom je priama závislosť. Čím rozsiahlejší je základný výskum a vzdelanie populácie, tým vyššie sú inovácie, produktivita a zamestnanosť.

Najbohatšie krajiny sveta majú jedno spoločné… vyššiu ako priemernú úroveň vzdelania. Švédsko, Nórsko, Dánsko, Holandsko, Singapur, Nemecko, Austrália, Kanada…… Toto všetko sú krajiny s vysokou vzdelanosťou a ich blahobyt nie je náhodný.

A prečo obrana? Môže to znieť prekvapivo, ale silnú armádu potrebujeme z niekoľkých dôvodov. Najdôležitejším je asi to, že mať silnú armádu zvyšuje pravdepodobnosť nemusieť ju nikdy použiť.

Nie je nič silnejšie na odvrátenie konfliktov ako potenciál postaviť sa proti. Výdavky na obranu okrem toho nesú so sebou vysoký stupeň technológii a inovácií. Tým asi najproduktívnejším dôvodom je však to, že armáda určí mladých ľudí disciplíne, tímovej práci, ktoré sú užitočné pre celú krajinu.

Na záver by som ešte chcel dodať: Je našou voľbou byť stále lepší, učiť sa viac a približovať sa vyšším métam. Myslím, si však že všetko je založené na jednoduchosti, alebo ak mám použiť súčasné slovo, na transparentnosti. Bez toho nemáme alternatívu, žiadny voľný trh, žiadna sociálna mobilita, ale naopak najnižšia produktivita v histórii, najvyššia sociálna nerovnosť a najvyššie intervencie vlád a centrálnych bánk v histórii.

Je naivné hľadať stále len makro riešenia.

Dovoľte mi na záver použiť citát Leonarda do Vinciho: Najvyššou formou dokonalosti je jednoduchosť.“

Steen Jakobsen, hlavný ekonóm Saxo Bank

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *