Streda 15. júla. Meniny má Henrich

Na poklese ekonomiky sa podpísal najmä prepad exportu nie domácej spotreby

Makroekonomika 05.06.2020 | 10:32 0 Komentárov

Slovensko v ťažkých časoch koronakrízy dopláca najmä na svoju vysokú exportnú závislosť.

Štatistický úrad SR dnes mierne vylepšil hodnotu medziročného prepadu slovenskej ekonomiky v 1. štvrťroku o 0,2 percentuálneho bodu na -3,7% (medzištvrťročne -5,2%). Napriek tomu hospodárstvo SR znižovalo svoj výkon pravdepodobne najviac v celej Európskej únii (Eurostat zverejní všetky čísla až v pondelok). 

Slovensko v ťažkých časoch koronakrízy dopláca najmä na svoju vysokú exportnú závislosť. Vývoz tovarov a služieb z krajiny sa v mesiacoch január až marec znížil v stálych cenách o takmer sedem percent, dovoz len o 1,5 percenta. Tým sa tradičný slovenský prebytok obchodnej bilancie scvrkol prakticky na nulu. Zároveň ekonomiku nadol ťahal pokles investičnej aktivity o 4,8 percenta.

Spotrebné zložky domáceho dopytu dokonca pokračovali v raste. Spotreba domácností si pripísala plus o jedno percetno, spotreba verejnej správy ešte o desatinu percentuálneho bodu viac. Karanténne opatrenia ako napríklad zavreté obchody tak ekonomiku brzdili oveľa menej ako prepad vývozu a investícií.

Negatívny dopad poklesu exportu sa prejavil aj v tvorb pridanej hodnoty, keď tá logicky najviac klesala v na vývoz orientovanej priemyselnej priemysle (-3,3%), ale aj v stavebníctve (až -25,2%), v obchode (-3,3%), finančných službách (až -42,1%) i odborných službách (-5,7%) a umení, zábave a rekreácii (-6,8%). 

Príspevok k HDP medziročne rástol len v poľnohospodárstve, činnostiach informácií a komunikácie, v nehnuteľnostiach a vo verejnej správe. 

Ziskovosť súkromných firiem klesla až o 63,4 percent – najmä kvôli stratám finančných korporácií (poisťovne, penzijné fondy a finanční sprostredkovatelia). 

Mierne rástla už aj miera nezamestnanosti, ktorá sa voči rekordnému záveru vlaňajška (5,6%) zvýšila na šesť percent. Zamestnanosť meraná výberovým zisťovaním spolu s pracujúcimi krátkodobo v zahraničí poklesla o 1,4 percenta, teda o zhruba 36-tisíc pracujúcich. 

Najviac pracovníkov ubudlo v odvetviach dopravy a skladovania, ubytovania a stravovania, a v zdravotníctve a sociálnej pomoci. Priemerná mesačná mzda však ešte naďalej rýchlo rástla, keď si pripísala silných +6,2% a v hrubom dosiahla 1086 eur.

Výhľad na druhý štvrťrok je negatívny. Aprílové tržby v maloobchode medziročne poklesli o 14,3 percenta – podobne ako v najhoršom mesiaci roka 2009. Obrat v reštauráciách a pohostinstvách zaknihoval za rovnaké obdobie viac ako dvojpätinový pokles, predaje a opravy áut takmer polovičný a tržby v ubytovaní vykázali prepad tržieb až o takmer 85 percent. 

V máji a júni sa tento obrovský pokles podľa našich očakávaní vymaže len čiastočne a ročný prepad HDP môže dosiahnuť  až 17-18 percent. V druhej polovici roka by sa už ročný pokles HDP mohol zmierňovať.

Michal Lehuta – makroekonóm VÚB

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *