Stvrtok 23. novembra. Meniny má Klement

Náklady práce rastú

24.10.2017 | 09:54 0 Komentárov

Slovenská ekonomika, ale aj viacero ostatných krajín regiónu, ťažila v druhom štvrťroku zo silnejúcej spotreby domácnosti. Tú ťahali nahor najmä rastúce disponibilné príjmy domácnosti – ďalej rástla zamestnanosť, pričom zvýrazňujúci sa nedostatok vhodnej pracovnej sily v regióne tlačil na dynamický rast miezd.

V aktuálnom Grafe týždňa sme sa preto bližšie práve na náklady práce v EÚ. Slovenskom prebehla správa, že nominálne mzdy v druhom štvrťroku medziročne rástli (o 4,8%) najrýchlejšie od krízy v roku 2008 (rovnakú dynamiku rastu si pripísali aj v druhom štvrťroku 2014). Ešte výraznejšiu dynamiku rastu blížiacu sa 10% však vykázali hodinové náklady práce, ktoré rástli dokonca najrýchlejšie od roku 2005.

Počet odpracovaných hodín bol však znížený menším počtom pracovných dní (až o 4), čo pri prevažne viac menej fixovanej úrovni mesačnej mzdy predsa len zdvíhalo priemernú hodinovú mzdu. Po zohľadnení tohto kalendárneho efektu sa medziročne hodinové náklady práce zvýšili o 7,3%, pričom naposledy rástli rýchlejšie v prvom štvrťroku 2009, kedy sa mzdy nedokázali dostatočne rýchlo prispôsobiť (najmä v dôsledku ich silnej rigidity smerom nadol) krízovému poklesu produkcie (a odpracovaných hodín). Rast miezd sa teda ešte výraznejšie ako na výplatných páskach zamestnancov prejavuje na nákladoch zamestnávateľov.

Dynamika rastu ceny práce sa v poslednom štvrťroku zrýchlila na rekordne silné úrovne, najmä pod vplyvom napätého trhu práce, kedy nezamestnanosť úspešne atakovala doterajšie historické minimá a na trhu, najmä v západnej časti krajiny, sa začal prejavovať akútny nedostatok vhodnej kvalifikovanej pracovnej sily. Silný rast nákladov práce otvára otázku, či krajina, ktorej ekonomika bola v posledných desaťročiach budovaná práve na nízkej cene práce, nestráca významnú časť svojej konkurencieschopnosti. Zdá sa však, že nevyhnutne tak tomu nemusí byť.

Dynamicky rast ceny práce vykazujú v podstate všetky krajiny regiónu strednej a východnej Európy, ktoré sú pre Slovensko v tomto smere hlavnou konkurenciou. Viacero krajín regiónu pritom v druhom štvrťroku vykázalo dvojciferné dynamiky medziročného rastu hodinových nákladov práce (v eurovom vyjadrení). Najrýchlejšie, o takmer 19%, sa cena práce zvyšovala v Rumunsku. Silný rast však vykázali aj naši susedia – Maďarsko o 13%, Česko o 11% a Poľsko o 8%. Z krajín regiónu SVE rástli hodinové náklady mierne pomalšie ako na Slovensku len v dvoch krajinách bývalej Juhoslávie – v Slovinsku a Chorvátsko, v oboch približne o 5%.

Dôvody rastu miezd v ostatných krajinách regiónu sú zvyčajne podobné ako na Slovensku – nedostatok pracovnej sily sa pri silnom cyklickom oživení ekonomík zvýrazňuje v celom regióne strednej a východnej Európy, čo následne zvyšuje tlak na mzdy. Eurové náklady práce však v krajinách regiónu, ktoré zatiaľ nepoužívajú euro ako domácu menu, pomáhali často zvyšovať aj silnejúce domáce meny. Poľský zlotý si v druhom štvrťroku medziročne polepšil o približne 3,5%, česká koruna o 2% a maďarský forint a chorvátska kuna o 1%. Jedinou menou regiónu, ktorá medziročne oslabila bol rumunský lev. Slabšiu domácu menu tu však viac ako plne kompenzoval silný rast miezd v domácej mene. Rastu miezd však neraz pomohli aj politici.

Zvyšovanie minimálnej mzdy sa stalo obľúbenou tému politikov vo viacerých krajinách regiónu. Jej slovenské zvýšenie o 7,4% tak bolo v rámci regiónu skôr podpriemerné. Pomalšie minimálnu mzdu (v lokálnej mene) zvyšovali len Slovinci (1,8%), Lotyši (2,7%) a Chorváti (5,0%). Naopak, na viac ako 10-percentný nárast minimálnej mzdy si trúfli politici v Česku (11,1%), Maďarsku (14,9%) a Rumunsku (19,0%), t.j. v krajinách, ktoré zaznamenali aj najrýchlejšie dynamiky medziročného zvýšenia hodinových nákladov práce.

Náklady práce sa zvyšovali aj vo väčšine krajín pôvodnej EÚ15. Dynamika ich rastu však bola výrazne pomalšia ako v krajinách regiónu SVE. Najrýchlejšie tu rástli hodinové náklady práce v Luxembursku (4,0%). Rast v Luxembursku bol pritom stále pomalší ako v najpomalšie rastúcej krajine regiónu SVE (Chorvátsku – 4,5%).

Hodinové náklady práce sa v priemere v krajinách EÚ medziročne v druhom štvrťroku zvýšili o 2,2%. Z krajín pôvodnej EÚ-15 pritom mierne nadpriemerný rast nákladov práce vykázali, okrem Luxemburska, už len Portugalsko (2,9%), Rakúsko (2,6%) a Nemecko (2,3%). Naopak, hodinové náklady práce vo Fínsku nepatrne poklesli (o – 0,3%), zvýšenie do 1% zaznamenali v Španielsku, Taliansku, či na Cypre.

Úroveň miezd medzi krajinami západnej a východnej Európy sa v posledných štvrťrokoch skôr približovala. Naďalej však platí, že krajiny regiónu SVE v cene práce za pôvodnou EÚ-15 stále výraznejšie zaostávajú. Priemerné hodinové náklady práce v EÚ dosahujú 23,1 EUR, krajinou regiónu SVE s najvyššími nákladmi práce je Slovinsko, aj tu sa však nachádzajú pod priemerom EÚ, keď predstavujú 16,1 EUR.

Najvyššie hodinové náklady práce v EÚ nájdeme v krajinách Beneluxu (39-44 EUR), či Dánsku (42 EUR). Vysoko nadpriemerné hodinové náklady práce vykazujú aj najväčšie ekonomiky eurozóny – Nemecko, či Francúzsko (obe okolo 33 EUR na hodinu). Naopak o niečo nižšie náklady práce nájdeme na juhu Európy – od 11 EUR v Portugalsku po 22 EUR v Taliansku). K ich úrovni sa už približujú aj viaceré krajine regiónu SVE vrátane Slovenska a Česka.

Slovensko a Česko zaznamenali v druhom štvrťroku tohto roka zhodne hodinové náklady práce na úrovni 9,7 EUR (ešte na konci minulého roka pritom boli hodinové náklady práce na Slovensku o 40 centov vyššie ako v Česku, silnejšia česká koruna a dynamicky rastúca minimálna mzda aj v dôsledku blížiacich sa českých volieb však tento rozdiel rýchlo vymazali). Vyššie náklady práce v regióne pritom vykazujú len Estónci a Slovinci. Naopak, v Bulharsku a Rumunsku sa náklady práce pohybujú len na úrovni okolo 5 EUR, podpriemerné náklady aj vzhľadom na ostatné krajiny regiónu vykazujú aj naši severní a južní susedia – Poliaci 6,5 EUR, Maďari 7,4 EUR.

Približovanie mzdových nákladov medzi východom a západom kontinentu by malo byť prirodzeným vedľajším efektom konvergencie/transformácie ekonomík regiónu SVE. Takýto rast by však mal byť sprevádzaný aj rastom produktivity práce, aby v strednodobom horizonte neoslaboval konkurencieschopnosť krajín regiónu. Zdá sa však, že aktuálne rast produktivity práce pokrivkáva vo viacerých krajinách regiónu, a tak sa dynamicky rast miezd pretavuje najmä do nárastu jednotkových nákladov práce a pozvoľnej straty konkurenčnej výhody, najmä v porovnaní s juhom kontinentu.

Viacero krajín regiónu vrátane Slovenska síce aj napriek tomu stále ešte vykazuje relatívne priaznivý pomer medzi produktivitou a nákladmi práce, avšak medzera sa pomerne rýchlo uzatvára. Slovensko, ale aj niektoré ďalšie ekonomiky regiónu, momentálne zlyhávajú v prechode do ďalšej fáze transformácie ich ekonomík – od „montážnej“ ekonomiky založenej na lacnej pracovnej sile smerom k znalostnej ekonomike s vyšším podielom činností s vyššou pridanou hodnotou.

Rast produktivity práce modernizáciou výrobných priemyselných činností sa javí momentálne z veľkej časti vyčerpaný, zvyšovanie výroby sa tak prejavuje skôr na raste zamestnanosti (a následne aj miezd) ako produktivity práce. Výraznejší posun smerom k znalostnej ekonomike by pritom mohol zabezpečiť pokračujúci rast produktivity práce v ekonomike, ktorý by zároveň vytváral priestor pre zdravý (udržateľný) rast mzdových nákladov. Tento posun je výrazne náročnejší na kvalitu ľudského kapitálu.

Nevyhnutnou podmienkou pre úspešné zvládnutie tejto fázy transformácie sa tak javia investície do kvality vzdelávania (nielen školstva v tradičnej forme, ale aj celoživotného vzdelávania), t.j. do oblasti, ktorá aj napriek slovným deklaráciám politikov už roky leží na okraji ich záujmu a zúfalo kričí po nevyhnutných reformách.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *