Stvrtok 19. októbra. Meniny má Kristián

Nezamestnanosť v januári opäť príjemne prekvapila

Makroekonomika 20.02.2017 | 17:21 0 Komentárov

Trh práce v úvode roka znova raz príjemne prekvapil. Na prelome rokov sa zvyčajne pokles nezamestnanosti zastavuje, keď do evidencie úradov práce vo väčšej miere prichádzajú sezónni pracovníci v poľnohospodárstve a stavebníctve. Tento sezónny vplyv sa však posledné roky zmierňuje a potvrdili to aj čísla z prelomu tohto a minulého roka.

Podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny sa miera nezamestnanosti nezvýšila ani v úvode roka. Zopakovala sa tak situácia z úvodu minulého roka, pričom nezamestnanosť v januári nerástla len druhýkrát v histórií (štatistiky sú k dispozícií od roku 1998). Disponibilná miera nezamestnanosti sa v januári tohto roka znížila o –0,12 pb. na 8,64%.

Po zohľadnení tradičných sezónnych faktorov sa nezamestnanosť v januári znížila o –0,13 pb. na 8,57% (prepočet UniCredit Bank) a bola najnižšia od decembra 2008, t.j. od nástupu krízy. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka registrovali úrady práce na Slovensku o takmer 47 tisíc disponibilných nezamestnaných menej, pričom miera nezamestnanosti sa medziročne znížila o 1,75 pb.

Miera nezamestnanosti v januári klesala najmä pod vplyvom slabšieho sezónneho prítoku nezamestnaných v poľnohospodárstve a stavebníctve a vďaka pokračujúcemu rastu ekonomiky, ktorý je relatívne náročný na pracovnú sily. Úrady práce v januári zaregistrovali „len“ necelých 22 tisíc nových nezamestnaných, čo bolo o takmer 2% menej ako v januári minulého roka a po zohľadnení tradičnej sezóny najmenej za posledných 17 mesiacov. Výraznou mierou k tomu prispel najmä nižší počet nových uchádzačov o zamestnanie prichádzajúcich do evidencie z poľnohospodárstva a stavebníctva, t.j. odvetví s vysokým podielom sezónnych pracovníkov, ktoré v minulosti zvyčajne zhoršovali čísla nezamestnanosti na prelome rokov.

V januári tohto roku sa na úradoch práce registrovalo len 1 116 nových nezamestnaných z týchto dvoch odvetví, čo je jednoznačne najmenej od roku 2005 (odkedy sú k dispozícií tieto štatistiky). Len pre porovnanie, v rokoch 2005–2015 sa v priemere na úradoch práce v januári registrovalo až 3,5 tisíc nových nezamestnaných z odvetví poľnohospodárstva a stavebníctva, výraznejší zlom sme mohli pozorovať už v minulom roku a tento rok sa ich počet ešte výraznejšie znížil. Nezamestnanosť však v januári pomáhal znižovať aj štatistický vplyv zmeny počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Už tradične raz ročne v úvode roka pristupujú úrady práce k revízií ekonomicky aktívneho obyvateľstva.

Inak tomu nebolo ani v tomto roku, keď sa počet ekonomicky aktívnych osôb zvýšil o 9,3 tisíc na 2 726 tisíc. Táto zmena (v menovateli) prispela k štatistickému zníženiu miery disponibilnej nezamestnanosti o 0,03 pb. Na druhej strane, nižší počet nezamestnaných na aktivačných prácach (medzimesačne o takmer 900, medziročne o takmer 10 tisíc) čísla disponibilnej miery nezamestnanosti v porovnaní s minulým rokom mierne zhoršoval.

Aj januárové čísla potvrdzovali, že trh práce vykazuje známky prehrievania sa. Pokles nezamestnanosti bol opäť sprevádzaný rastom voľných pracovných pozícií aj ďalej zvyšujúcim sa dovozom pracovnej sily zo zahraničia. Počet voľných pracovných pozícií nahlásených na úradoch práce sa v porovnaní s koncom roka zvýšil o viac ako 3 tisíc na viac ako 38 tisíc (po zohľadnení sezónnych výkyvov medzimesačne o približne 10% – prepočet UniCredit Bank). V porovnaní s januárom minulého roka nahlásili zamestnávatelia na úrady práce o 7 tisíc viac voľných pozícií.

Štruktúra voľných pracovných miest sa v porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi v zásade nezmenila. Voľné pracovné miesta sú, a stále pribúdajú, najmä v priemysle a zvyčajne nevyžadujú maturitu. Teoreticky by tak mali vyhovovať ponuke nezamestnaných. Problémom však môže byť nevhodné regionálne rozloženie nezamestnanosti v kombinácií s nízkou mobilitou nezamestnaných, ale aj neochota časti nezamestnaných zamestnať sa (či absolútna strata ich pracovných návykov). Z hľadiska regiónov je najväčší nedostatok pracovnej sily najmä na západnom Slovensku – v okrese Trnava by ani všetci nezamestnaní nahlásení na úrade práce nedokázali obsadiť všetky tu nahlásené voľné pracovné pozície (0,6 nezamestnaného na jedno voľné pracovné miesto).

Nedostatok pracovníkov hlási aj Bratislava (v priemere 1,4 nezamestnaného na voľné pracovné miesto), či okresy Galanta (1,4) a Malacky (1,3). Naopak, presne opačnú situáciu zažívajú v niektorých okresoch na východe a juhu Slovenska. Situácia s voľnými pracovnými miestami je kritická najmä na krajnom východe – v okrese Snina evidovali na jedno voľné pracovné miesto až 210 uchádzačov o prácu, v okrese Medzilaborce zamestnávatelia nahlásili len 2 voľné pracovné miesta, t.j. na jedno pracovné miesto pripadalo až 478 disponibilných nezamestnaných. Relatívne vysoký počet nezamestnaných na jedno voľné pracovné miesto však hlásia aj okresy Poltár (78), Rimavská Sobota (74) a Gelnica (62).

Zvyšujúci sa nedostatok vhodnej pracovnej sily potvrdzuje aj pohľad na štatistiku zamestnávania cudzincov. V porovnaní s januárom minulého roka sa počet cudzincov pracujúcich na Slovensku zvýšil o takmer 11 tisíc už na viac ako 36 tisíc. Medzi cudzincami pracujúcimi na Slovensku stále dominujú Rumuni, v poslednom období sa však prudko zvyšoval najmä dovoz pracovnej sily zo Srbska (medziročne o viac ako 4 tisíc na takmer 6 tisíc).

Po zohľadnení tradičnej sezóny nezamestnanosť v januári klesala v šiestich z ôsmych krajov Slovenska, najvýraznejšie opäť v Trenčianskom a Nitrianskom kraji. Naopak, v Košickom kraji sa nezamestnanosť v januári mierne zvýšila, v Žilinskom sa takmer nezmenila. Z hľadiska okresov sa nezamestnanosť v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom (po zohľadnení sezóny) zvýšila v 14 zo 79 okresov, najmä v okresoch Košického kraja (okresy Košíc, Michalovce, Spišská nová Ves), ale aj na juhu stredného Slovenska (Veľký Krtíš, Rimavská Sobota), či na Liptove (Ružomberok, Liptovský Mikuláš).

V ostatných 65 okresoch nezamestnanosť ďalej klesala, najvýraznejšie v okresoch Stropkov, Ilava a Revúca. Až 14 okresov Slovenska pritom v januári (po zohľadnení sezóny) dosiahlo historicky najnižšiu nezamestnanosť (od roku 1998). Nezamestnanosť vyššiu ako 15% stále nájdeme v 14 zo 79 okresov Slovenska (o jednom menej ako v decembri), z nich nad 20% v 4 okresoch – Rimavská Sobota (25,0%), Revúca (23,1%), Rožňava (21,3%) a Kežmarok (20,2%). Najnižšiu nezamestnanosť vykazujú okresy na západnom Slovensku – Galanta, Piešťany (zhodne 3,2%), Hlohovec a Trnava (zhodne 3,3%).

Až za nimi nasleduje hlavné mesto Bratislava (4,2%). Rovnakú nezamestnanosť ako Bratislava vykazujú aj okresy Trenčín, Malacky a Púchov (4,2%). Nezamestnanosť pod 10% zaznamenalo v januári 53 zo 79 okresov Slovenska, pod 7% už nezamestnanosť klesala v 34 okresoch Slovenska.    

Výhľad

Rastúca ekonomika by mala byť schopná generovať nové pracovné miesta aj v nasledujúcich mesiacoch a tlačiť tak nezamestnanosť čoraz bližšie k historickým minimám z roku 2008 (doterajšie minimum bolo zaznamená v auguste 2008 na úrovni 7,36%). Nižší prílev sezónnych pracovníkov do evidencie úradov v zime by však predsa len mohol mierne spomaliť pokles nezamestnanosti na jar a v úvode  leta, kedy naopak z evidencie budú sezónny pracovníci odchádzať, resp. zvýrazniť pri sezónnych prácach tlak na dovoz pracovnej sily zo zahraničia.

Stále pritom platí, že vo väčšine regiónov Slovenska (najmä západného Slovenska) v súčasnosti nebráni výraznejšiemu poklesu nezamestnanosti nedostatok nových pracovných miest, ale nevhodná štruktúra uchádzačov o prácu.

Ľubomír Koršňák – analytik UniCredit bank

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *