Sobota 16. decembra. Meniny má Albína

PABK: Čo čaká našu ekonomiku v roku 2013?

Makroekonomika 28.12.2012 | 11:50 0 Komentárov

Už len niekoľko dní či hodín nás delí od nového roka 2013. Zrejme každý z nás každoročne o tomto čase dúfa, že nasledujúci rok bude lepší alebo minimálne aspoň rovnako dobrý ako ten, ktorý sa chýli ku svojmu koncu. A hoci si s odbitím prvých sekúnd nového roka asi iba minimum z nás zaželá napríklad rýchlejší hospodársky rast v krajine, naše priania v nejednom prípade s vývojom ekonomiky veľmi úzko súvisia. My sme sa preto v poslednom tohtoročnom vydaní ekonomického týždenníka rozhodli zosumarizovať našu aktuálnu prognózu vybraných makroekonomických ukazovateľov pre rok 2013.

Výkonnosť slovenskej ekonomiky v budúcom roku spomalí. Medziročné tempo rastu HDP klesne z tohtoročných očakávaných 2,4 % na úroveň 1,7 % v roku 2013. Spomalenie hospodárstva budeme môcť pripísať na vrub slabšiemu zahraničnému dopytu, ktorému neprospieva pretrvávajúca dlhová kríza eurozóny a s ňou spojená ekonomická neistota či opatrné správanie spotrebiteľov aj podnikateľov. Nepriaznivá situácia na našom pracovnom trhu bude aj v nasledujúcom roku držať na uzde domácu spotrebu. Za ťahúňa slovenskej ekonomiky je už roky považovaný automobilový priemysel orientujúci sa predovšetkým na export. Nepredpokladáme však, že automobilky by dokázali tohtoročné tempá rastu svojej produkcie zopakovať. Tie totiž vo veľkej miere súviseli s rozbiehajúcou sa výrobou nových modelov.

Nezamestnanosť zostane aj v roku 2013 vysoká. Hoci by sme oveľa radšej písali o opaku, s výraznejším poklesom počtu nezamestnaných evidovaných na úradoch práce možno počas budúceho roka počítať len sotva. Pomalší ekonomický rast v krajine nezaručí tvorbu nových pracovných miest a neustupujú ani správy o pokračujúcom prepúšťaní. Priemerná evidovaná miera nezamestnanosti dosiahne v tomto roku 13,56 %, v budúcom roku podľa nášho odhadu ešte poskočí a jej priemerná úroveň bude 14,15%. 

Očakávame, že cenový rast tovarov a služieb v roku 2013 spomalí. Kým za rok 2012 dosiahne inflácia meraná národným indexom spotrebiteľských cien úroveň 3,6 %, tak v budúcom roku by mohla byť o – 0,8 p. b. nižšia, nakoľko priemerný budúcoročný rast cien tovarov a služieb očakávame na úrovni 2,8 %. Tlmičom rastu cien bude i naďalej opatrný spotrebiteľ, čoho príčinou bude už spomínaný pomalší rast ekonomiky a pretrvávajúca vysoká miera nezamestnanosti. Ani zmeny regulovaných cien energií by nemali zaťažiť naše peňaženky výraznejšie ako v roku 2012. Nižšie ceny elektriny budú zrejme vykompenzované miernym zdražením ostatných energií a vody. Tradične rizikovým faktorom ale býva vývoj cien poľnohospodárskych komodít či ropy na svetových trhoch a následne ich dopad na ceny [nielen] potravín v našich obchodoch.

Rast cien v obchodoch zväčša spotrebiteľa neteší. Ak sa mu ale zvýši i plat alebo príjem, tak mu to až tak vadiť nemusí. Toto sa ale o posledných 2 rokoch povedať nedá. V rokoch 2011 a 2012 nominálny rast platov na cenový rast v obchodoch nestačil a prišlo tak k reálnemu poklesu miezd. Inými slovami, Slováci si zo svojich platov mohli dovoliť kúpiť menej tovarov a služieb ako pred rokom, alebo na ten istý nákup museli odpracovať dlhší čas. V roku 2013 očakávame stagnáciu reálnych miezd [resp. o niečo miernejší pokles o – 0,5 %]. Aj to však iba vďaka pomalšiemu tempu inflácie. V časoch vysokej nezamestnanosti je totiž vyjednávacia pozícia zamestnancov ohľadom zvyšovania platov zložitá. Mnohí ľudia totiž uprednostňujú možnosť pracovať, hoci aj za cenu nemeniaceho sa platu.

Prevratných zmien sa zrejme nedočkáme ani na finančných trhoch. Hoci najvýznamnejšie centrálne banky sveta v druhej polovici roka 2012 situáciu upokojili, podstata krízy zažehnaná nebola. Dlhová kríza v eurozóne si vyžiadala zníženie základnej sadzby Európskej centrálnej banky [ECB] na nové historické minimum 0,75 %. Predpokladáme, že na tejto úrovni bude sadzba ponechaná aj počas celého roka 2013. Hoci ďalšie znižovanie sadzieb nie je vylúčené, očakávame, že v prípade potreby ECB radšej siahne po iných nástrojoch menovej politiky. Na minimách zrejme zotrvajú aj medzibankové sadzby. Kurz eura voči doláru sa po letnom dotyku s hladinou 1,2000 EUR/USD niesol na vlne optimizmu a vyšplhal sa späť nad úroveň 1,3000 EUR/USD. Vzhľadom na riziká v podobe pretrvávajúcej dlhovej krízy v eurozóne, potreby fiškálnych škrtov v USA a možného spomalenia rozvíjajúcich sa ekonomík v budúcom roku výrazné posilnenie eura neočakávame. Na konci roka 2013 by sa spoločná mena eurozóny mohla podľa nášho odhadu voči doláru obchodovať v okolí úrovne 1,3000 EUR/USD.

Zdroj: Eva Sadovská, analytička Poštovej banky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *