Utorok 17. júla. Meniny má Bohuslav

PABK: „Milionárska“ daň sa vlani týkala každého dvadsiateho zamestnanca

Dane 04.10.2012 | 14:54 0 Komentárov

Takzvaná „milionárska“ daň sa vlani dotkla aj ľudí, ktorí neboli milionármi ani v korunách. Milionárskou daňou sa v praxi označuje postupné znižovanie nezdaniteľnej časti základu dane takého zamestnanca, ktorý dosiahol v priebehu roka základ dane vyšší ako 18 538 eur a teda zarobil mesačne v hrubom aspoň 1 773 eur.

Ako poznamenáva analytička Poštovej banky Eva Sadovská, takzvaná „milionárska daň“ sa vlani týkala každého dvadsiateho Slováka zamestnaného na plný pracovný čas. Prepočty vychádzajú z údajov Štatistického úradu SR [Štruktúra miezd SR za rok 2011]. Pracovali sme pritom s platmi vyššími ako 1 800 eur, nakoľko sa jednalo o hranicu najbližšiu k sume 1 773 eur.

Viac platiteľov milionárskej dane nájdeme medzi zamestnanými mužmi. Na stovku zamestnaných žien totiž pripadajú iba tri s platom vyšším ako 1 800 eur. Medzi mužmi sa našlo 6,7% takých, ktorí si počas vlaňajšieho roka na výplatnej páske našli minimálne takúto sumu.

Zamestnancov s nadpriemerne vysokým platom nájdeme najmä medzi tridsiatnikmi. Plat vyšší ako 1 800 eur sa vlani totiž týkal každého štrnásteho zamestnaného Slováka vo veku 30 až 39 rokov. Postupné znižovanie nezdaniteľnej časti základu dane ale zrejme neobišlo ani viac ako 6% zamestnaných vo veku 40 až 44 rokov, a možno trochu prekvapivo aj nad 60 rokov. Ako šafranu ich naopak bolo medzi mladými zamestnancami do 24 rokov.

Milionársku daň vlani platili predovšetkým vysokoškolsky vzdelaní zamestnanci. Zo zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním 2., resp. 3. stupňa zarobilo vlani mesačne viac ako 1 800 eur približne 16%, resp. 15%. Najmenší, priam zanedbateľný, podiel zamestnancov platiacich milionársku daň sme mohli nájsť medzi tými, ktorí majú ukončené maximálne základné alebo učňovské vzdelanie bez maturity.

Prečítajte si

Najčastejšie sa s hrubou mzdou vyššou ako 1 800 eur  stretávajú zamestnanci informácií a komunikácie [až 27 %], finančných a poisťovacích služieb [23 %] a dodávok elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu [16 %]. Predpokladáme ale, že po nasledujúcej informácii už štrajk pedagógov z úvodu septembra nikoho neprekvapí. V oblasti vzdelávania totiž vlani uvidelo na výplatnej páske sumu vyššiu ako 1 800 eur iba 8 zamestnancov z 1 000. Dokonca o niečo vyšší podiel takto zarábajúcich zamestnancov [1,1 %] bol zaznamenaný v oblasti ubytovacích a stravovacích zariadení.

Najvyšší podiel zamestnancov s vysokými platmi bol vlani jednoznačne v Bratislavskom kraji, kde plat vyšší ako 1 800 eur potešil 12 % zamestnancov. Vyše trojpercentný podiel zamestnancov, ktorých sa vlani mohla týkať milionárska daň, bol evidovaný v Košickom a Trnavskom kraji. Vo všetkých ostatných regiónoch podiel „milionárskych“ zamestnancov nepresiahol 3%, v Prešovskom kraji dokonca nedosiahol ani podiel dvoch percent.

ekonomická činnosť podiel zamestnancov s hrubým platom vyšším ako 1 800 EUR

Informácie a komunikácia

27,0 %

Finančné a poisťovacie služby

22,5 %

Dodávka elelktriny, plynu, pary a stud. vzduchu

15,7 %

Odborné, vedecké a technické činnosti

11,3 %

Činnosti v oblasti nehnuteľností

7,6 %

Veľkoobchod a maloobchod

5,3 %

Verejná správa a obrana

3,9 %

Zdravotníctvo a socíalna pomoc

3,8 %

Priemyselná výroba

3,7 %

Dodávka vody

3,4 %

Stavebníctvo

3,2 %

Ťažba a dobývanie

2,9 %

Doprava a skladovanie

2,7 %

Administratívne a podporné služby

2,5 %

Umenie, zábava a rekreácia

2,4 %

Ostatné činnosti

1,5 %

Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov

1,2 %

Ubytovacie a stravovacie služby

1,1 %

Vzdelávanie

0,8 %

Zdroj: Prepočet Poštovej banky podľa ŠÚ SR, Pozn.: Percentuálny podiel je vyjadrený v rámci danej ekonomickej činnosti

Zdroj: Eva Sadovská – analytička Poštovej banky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *