Utorok 17. septembra. Meniny má Olympia

Pesimizmus v európskej ekonomike narastá

Makroekonomika 19.08.2019 | 16:06 0 Komentárov

Podľa prvých predbežných odhadov európskeho štatistického úradu Eurostat sa ekonomický rast v Európe v druhom štvrťroku spomalil. Ekonomika eurozóny i EÚ si v porovnaní s úvodom roka polepšila len o 0,2%, zatiaľ čo v prvom štvrťroku rástla ešte o 0,4% (eurozóna), resp. 0,5% (EÚ).

V medziročnom porovnaní sa ekonomický rast spomalil z 1,2 na 1,1 percento v eurozóne, resp. z 1,6 na 1,3 percenta v EÚ. Rôzne predstihové ukazovatele nálad v európskych ekonomikách pritom naznačujú, že spomalenie ekonomického rastu v druhom štvrťroku nebolo náhodné ani dočasné, práve naopak pravdepodobne je súčasťou dlhodobejšieho spomalenia ekonomického rastu v Európe.

Asi najznámejším a najsledovanejším indikátorom sentimentu je index nákupných manažérov PMI. Jeho hodnota pre eurozónu sa v júli znížili z 52,2 na 51,5 bodu a priblížila sa tak bližšie k hranici 50, ktorá je vo všeobecnosti považovaná za hranicu medzi rastom a poklesom. Zložený indikátor čiastočne maskuje pomerne značné rozdiely medzi sektormi európskej ekonomiky i medzi jednotlivými krajinami.

Kým sektor služieb zatiaľ stále slušne rastie a vykazuje nanajvýš mierne spomaľovanie, spracovateľský priemysel sa už dlhší čas nachádza v pásme poklesu, ktorý sa z mesiac na mesiac ďalej prehlbuje – v júli spadol z 47,6 už len na 46,5 bodu a zaznamenal tak najnižšiu úroveň od apríla 2013.

Ruka v ruke s tým klesá aj aktivita na trhu práce, nárast nových pracovných miest bol najmiernejší od roku 2016. Slabnúci spracovateľský priemysel v Európe zasahuje najmä jej priemyselnejšie ekonomiky a neprekvapí teda, že ťahúňom spomalenia je najmä Nemecko. Nálada v nemeckej ekonomike sa posledné mesiace výrazne zhoršila, podľa PMI až na 73-mesačné (cca 6-ročné) minimum už len tesne nad hranicou rastu (50,9%).

Podobný trend hlásia aj ostatné populárne indikátory nálad v nemeckej ekonomike – Ifo sa v júli prepadol na najnižšiu úroveň od apríla 2013, jeho zložka očakávaní bola dokonca najnižšia od júla 2009, t.j. od globálnej krízy v rokoch 2008-09. I Ifo ukazuje najmä na problémy nemeckého spracovateľského priemyslu, kde sa nálada prepadla na najnižšiu úroveň od februára 2010. Zhoršenie nálad v Nemecku naznačuje aj index ZEW, ktorý v júli spadal na úroveň -24.5 bodu, výrazne pod dlhodobý priemer na úrovni +21,8 bodu.

Ukazovateľ nálad v Európe – indikátor ekonomického sentimentu Eurostatu, na rozdiel od ostatných indikátorov pokrýva všetky krajiny EÚ, v prípade Slovenska je dokonca jediným indikátorom nálad v ekonomike.

Aj tento indikátor naznačuje narastajúcu skepsu naprieč európskymi ekonomikami. Svoje cyklické maximá má už za sebou vo všetkých krajinách EÚ, hoci vo väčšine krajín stále ešte zotrváva jemne nad úrovňou dlhodobého priemeru. Zatiaľ tak naznačuje, že cyklické spomaľovanie rastu európskej ekonomiky by malo pokračovať, avšak nateraz nesignalizuje, že by európska ekonomika mala upadnúť do recesie.

Najbližšie k cyklickým maximám z rokov 2016-18 zotrváva nálada vo viacerých krajinách južnej a východnej Európy (Grécko, Rumunsko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Španielsko, Česko, Portugalsko). Naopak, najvýraznejší ústup z cyklických maxím v rokoch 2016-18 zaznamenala Veľká Británia, kde náladu v ekonomike ubíja pravdepodobne aj neistota ohľadom časovania i formy Brexitu. Aj indikátor nálad v ekonomike v podaní Eurostatu naznačuje, že spomalenie prichádza najmä z priemyslu.

Nálada v priemysle sa v priemere v EÚ z cyklických maxím zosunula najvýraznejšie a ako jediná zložka je už aj pod úrovňou dlhodobého priemeru. Do ostatných častí ekonomiky sa horšia kondícia priemyslu prelieva len veľmi pomaly. Slabnutie priemyslu prichádza najmä z Nemecka, ale prelieva sa aj do ostatných blízkych priemyselných ekonomík – Rakúsko, Slovensko, Poľsko, Dánsko, Holandsko.

Na prvý pohľad výnimku v tomto smere predstavuje susedná Česká republika, avšak aj tu je viditeľný citeľný pokles nálad v priemysle, ktorý je však čiastočne kompenzovaný dobrou náladou v ostatných častiach českej ekonomiky, najmä v stavebníctve.

Prepad nálad na Slovensku v poslednom období patrí medzi najvýznamnejšie v rámci EÚ. Či už v porovnaní s cyklickými maximami, alebo v porovnaní s dlhodobým priemerom, patrí aktuálna nálada v slovenskej ekonomike medzi najpesimistickejšie spomedzi všetkých krajín EÚ. Na rozdiel od Česka, či Nemecka totiž zhoršenie nálad na Slovensku nie je ťahané výlučne len priemyslom. Kým vo väčšine krajín EÚ efekt slabnúceho priemyslu aspoň nateraz tlmí stále relatívne silný sektor služieb, služby na Slovensku ukazujú ešte výraznejšie zhoršenie nálad ako slovenský priemysel.

Čoraz pesimistickejší sú aj slovenskí stavbári, ktorí zápasia s problémami vo verejných zákazkách, jemné známky schladzovania však môže v najbližšom období začať vykazovať aj rezidenčné stavebníctvo, i v dôsledku sprísňovania podmienok úverovania zo strany NBS. Navyše investičná aktivita na Slovensku zaostáva a jej cyklický vrchol bol plochejší ako v minulosti. Jej oživenie pritom nie je pravdepodobné, čo sa prejavuje aj na nižších stavebných investíciách podnikov.

Ako tak sa drží len nálada u spotrebiteľov, ktorá ostáva blízko svojich maxím a pretavuje sa aj do stále relatívne dobrej nálady slovenských obchodníkov.

Hoci indikátory nálad v ekonomike môžu veľa naznačiť o aktuálnom i budúcom smerovaní ekonomiky, nie sú všemohúce. Slovenský indikátor nálad vykazuje pomerne vysokú volatilitu, čo znižuje aj jeho výpovednú hodnotu. Aj v minulosti už viackrát doručoval signál líšiaci sa od reality. Aj v posledných mesiacoch bola ekonomická realita skôr v kontradikcii s ukazovateľmi nálad v ekonomike. Paradoxne, posledné mesiace pozorujeme slabšie čísla skôr v slovenskom obchode a spotrebe slovenských domácnosti, a to aj napriek stále relatívne dobrej nálade v tejto časti ekonomiky.

Naopak, priemysel, ktorý už niekoľko mesiacov v rade vykazoval relatívne pesimistickú náladu, relatívne dlho odolával slabnúcemu externému dopytu a výraznejší prepad si pripísal až v júni. A dôvodom nebol len ponukový šok v automobilovom priemysle, zlá nálada sa dlho neprejavovala (dokonca ani v júni) ani na číslach produkcie niektorých ďalších kľúčových exportných odvetviach slovenského priemyslu – u strojárov, či výrobcov elektrických zariadení.

Podobne, väčšina sektorov služieb posledné mesiace stále doručovala prevažne dvojciferné dynamiky medziročného rastu tržieb, snáď až na výnimku dopravy a skladovania. Aktuálna nálada teda nezodpovedala úplne ekonomickej realite a smerom nadol ju ťahali pravdepodobne najmä obavy o budúcnosť. Nožnice však nemusia ostať roztvorené dlho. Zdá sa, že ani slovenské podniky už neveria v dlhé trvanie konjunktúry a aj v obraze ostatných európskych krajín sa javí, že výraznejšie spomalenie ekonomického rastu už hlasno klope aj na dvere slovenskej ekonomiky.

Nálady v európskej (i slovenskej) ekonomike naznačujú, že spomalenie ekonomického rastu sa stáva realitou a nebude mať len krátke (dočasný výkyv na jeden až dva kvartály) trvanie. Nateraz sa však nezdá, že by mala európska a slovenská ekonomika upadnúť až do recesie. Zraniteľnosť európskych ekonomík sa však v tejto fáze ekonomického cyklu zvyšuje. Najakútnejšími hrozbami sa stále javia tvrdý Brexit, či narastajúci globálny protekcionizmus iniciovaný najmä Trumpovou administratívou.

Ľubomír Koršňák – analytik UniCredit Bank.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *