Stvrtok 23. novembra. Meniny má Klement

Pokles nezamestnanosti na Západnom Slovensku naráža na svoje limity

Makroekonomika 23.10.2017 | 12:22 0 Komentárov

Trh práce ostáva napätý aj po lete. Nezamestnanosť sa aj v septembri ďalej zosúvala na nové historické minimá – o ďalších 0,12 pb. na 6,52 percenta, a to aj napriek tradičnému septembrovému prílevu absolventov stredných škôl, ktorí ďalej nepokračujú v štúdiu, ale do evidencie úradov.

Podobne ako na jar pri registrácií absolventov vysokých škôl, tak aj v prípade stredoškolákov sa ich počet mieriaci na úrady práce v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi znížil medziročne o 18 percent t.j. približne na 6,8 tisíc. Potvrdzuje sa tak, že silný trh práce dokáže pomerne rýchlo absolvovať aj podstatnú časť čerstvých absolventov škôl.

Navyše, aj tí absolventi, ktorí sa na úradoch práce predsa len registrujú, zvyčajne ostávajú v evidencii podstatne kratšie. Úrady práce aj po septembrovom prírastku absolventov vo svojej evidencii aktuálne evidujú „len“ 14,4 tisíc absolventov, t.j. takmer o tretinu menej ako v rovnakom období pred rokom. Dve tretiny absolventov registrovaných na úradoch sú stredoškoláci.

Opäť sa teda zvýraznil medziročný pokles nezamestnanosti, ktorá bola v porovnaní so septembrom minulého roka nižšia už o rovné 3 pb. (t.j. o viac ako 80 tis. nezamestnaných).

Nezamestnanosť v poslednom období klesá najmä pod vplyvom cyklického oživenia ekonomiky. Aktuálny ekonomický rast je pritom relatívne náročný na pracovnú silu, keď na rozdiel od minulosti (minulej dekády) už neťaží z masívnych investícií do modernizácie ekonomiky, ktoré zvyšovali produktivitu práce a znižovali tak nároky na novú pracovnú silu.

Štatistiky voľných pracovných miest a zamestnávania cudzincov pritom naznačujú, že pokles nezamestnanosti mohol byť ešte výraznejší, avšak obmedzujúcim faktorom je nevhodná (najmä regionálna) štruktúra uchádzačov o prácu, ktorú zvýrazňuje nízka mobilita časti nezamestnaných.

Počet neobsadených voľných pracovných pozícií, ktoré zamestnávatelia nahlásili na úradoch práce, sa aj v septembri ďalej zvyšoval a opäť sa posunul na nové historické maximum. Na úradoch práce v auguste pribudlo takmer 6 tisíc nových voľných pracovných pozícií, pričom ich počet sa medzimesačne po zohľadnení sezónny zvýšil o približne desatinu.

Úrady tak evidovali už takmer 75 tisíc voľných pozícií, v porovnaní so septembrom minulého roka ich bolo až o 82% viac. Čísla voľných pracovných miest už začína nafukovať automobilový priemysel, ktorý stojí na prahu ďalšieho zvyšovania kapacít – medziročne najviac pracovných pozícií pribudlo v okrese Nitra (Jaguár Land-Rover), významný prírastok hlási aj okres Bratislava IV, kde sídli VW. Na jedno voľné pracovné miesto v priemere pripadá „len“ 2,3 nezamestnaných, ktorí teoreticky môžu okamžite nastúpiť do práce.

Ak by sa všetky voľné pracovné miesta podarilo obsadiť domácimi nezamestnanými registrovanými na úradoch práce, miera disponibilnej nezamestnanosti by klesla už len na 3,67%. Takýto scenár je však extrémne nepravdepodobný. Voľné pracovné miesta sa totiž úplne nestretajú s ponukovou pracovnej sily na úradoch.

Sú koncentrované najmä v západnej časti krajiny, kde už chýba dostatok nezamestnaných na ich pokrytie. V okrese Galanta by všetci registrovaní uchádzači o prácu dokázali pokryť len pätinu tu nahlásených voľných pracovných miest, v Trnave necelú tretinu a v Nitre necelú polovicu. Menej ako 1 nezamestnaného na voľné pracovné miesto hlásia aj úrady práce v okresoch Bratislava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Malacky a Trenčín.

Naopak, v niektorých okresoch na juhu stredného a východe Slovenska je k dispozícií na jedno voľné pracovné miesto neraz viac ako 10 nezamestnaných – najviac, takmer 100, v okrese Poltár, viac ako 30 nezamestnaných na jedno voľné pracovné miesto hlásia aj okresy Gelnica, Rimavská Sobota, Medzilaborce a Snina.

Na druhej strane, vzdelanostná štruktúra uchádzačov o prácu by nemusela byť až tak veľkým problémom. Zamestnávateľom sa totiž dlhodobo nedarí obsadzovať voľné pracovné miesta a ich požiadavky na nových zamestnancov sa preto postupne znižujú – medziročne pribúdali najmä voľné pozície vhodné aj pre nezamestnaných s nižším odborným, či dokonca len základným vzdelaním.

Viac ako 90% voľných neobsadených pozícií tak v súčasnosti nevyžaduje vysokoškolské vzdelanie, takmer 40% pozícií si pritom vystačí aj so základným alebo žiadnym vzdelaním. Naďalej platí, že najviac neobsadených pracovných pozícií (aj najväčší prírastok) je v oblasti operátorov a montérov strojov, kvalifikovaných pracovníkov a remeselníkov a pomocných a nekvalifikovaných pracovníkov, t.j. na pozíciách typických pre priemysel.

Veľké regionálne disparity a prehlbujúci sa nedostatok dostupnej pracovnej sily na západe krajiny potvrdzujú aj štatistiky zamestnávania cudzincov. Ich počet sa v septembri medziročne zvýšil o 38% na 46 tisíc. Približne 1,8% zamestnaných na Slovensku tak tvoria cudzinci. Tí sa opäť koncentrujú predovšetkým na západe krajiny. Najviac ich nájdeme v Bratislavskom, Trnavskom a Nitrianskom kraji. Len v týchto troch krajoch pracujú takmer ¾ cudzincov zamestnaných na Slovensku. Nových zamestnancov pritom zamestnávatelia čoraz častejšie hľadajú v krajinách mimo EÚ.

Najviac cudzincov prichádza na Slovensko zo Srbska (takmer každý štvrtý). Srbi pritom zaznamenali aj najväčší medziročný nárast v počte. Na druhé miesto v medziročnom náraste sa už prepracovali Ukrajinci, ktorým v celkovom rebríčku patrí piata pozícia za Rumunskom, Českom a Maďarsko. Počet Ukrajincov pracujúcich na Slovensku sa začal dynamickejšie zvyšovať najmä v posledných mesiacoch, po zrušení vízovej povinnosti, a tento trend by mohol pretrvávať aj v nasledujúcom období.

Vzdelanie cudzincov pracujúcich na Slovensku pritom často nie je vyššie ako u domácich uchádzačov o prácu – 45% z nich nemá ukončené úplne stredné vzdelanie (maturitu resp. jej ekvivalent). Aj vďaka vyššiemu mzdovému diferenciálu sú však ochotní za prácou vycestovať.

Po zohľadnení tradičnej sezóny nezamestnanosť v septembri opäť klesala vo všetkých ôsmych krajoch Slovenska, najpomalšie v Bratislavskom, Trenčianskom a Trnavskom  kraji (kde je priestor pre ďalší pokles nezamestnanosti už výrazne obmedzený a poklesu nezamestnanosti tu skôr bráni nedostatok vhodnej pracovnej sily), najrýchlejšie v Prešovskom a Banskobystrickom kraji.

Z pohľadu okresov nezamestnanosť v septembri (po zohľadnení sezóny) zanedbateľne rástla v piatich zo 79 okresoch Slovenska (Šaľa, Poltár, Malacky, Trebišov a Banská Štiavnica), stagnovala v jednom (Poprad) a klesala v 73 okresoch, najvýraznejšie v okresoch Revúca, Rimavská Sobota, Sabinov a Bardejov.

Až 50 zo 79 okresov Slovenska a 7 z 8 krajov (všetky okrem Bratislavského) vykázalo v septembri najnižšiu nezamestnanosť minimálne od roku 1998. Dvojcifernú nezamestnanosť v septembri vykázalo už len 16 okresov Slovenska (o 3 menej ako v auguste), prevažne na východe a juhu stredného Slovenska.

Nezamestnanosť vyššiu ako 15% nájdeme už len v troch okresoch (Rožňava, Kežmarok a Rimavská Sobota, ktorá je zároveň jediným okresom s nezamestnanosťou nad 20%). Najnižšiu nezamestnanosť vykazujú okresy na západnom Slovensku v Trnavskom kraji – Piešťany, Trnava (zhodne 2,4%), Galanta (2,5%) a Hlohovec (2,6%). Nezamestnanosť nižšiu ako hlavné mesto Bratislava (3,5%) nájdeme aj v niektorých ďalších okresoch na západe krajiny – Trenčín (2,8%), Ilava (2,9%), Nové Mesto nad Váhom (3,1%), Myjava, Malacky (zhodne 3,2%), Dunajská Streda (3,3%), Púchov (3,4%) a Nitra (3,5%).

Výhľad

Rastúca ekonomika by mala byť schopná generovať nové pracovné miesta aj v nasledujúcich mesiacoch a tlačiť tak nezamestnanosť na nové historické minimá. Stále pritom platí, že vo väčšine regiónov Slovenska (najmä západného Slovenska) v súčasnosti nebráni výraznejšiemu poklesu nezamestnanosti nedostatok nových pracovných miest, ale nevhodná štruktúra uchádzačov o prácu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *