Piatok 18. októbra. Meniny má Lukáš

Populistická politika stála Grécko za pol roka 60 miliárd eur

Odklon od koncepčnej politiky k protieurópskej a populistickej rétorike stál Grécko podľa agentúry Reuters od konca minulého roka 60 miliárd eur. Dôvodom je pokles HDP ekonomiky, prepad hodnoty aktív a strata kapitálu bánk. Kým ešte pred koncom minulého roka sa predpokladalo, že HDP krajiny vzrastie o 2,9 percenta, aktuálne predstavuje prognóza pokles o štyri percentá. 

Dôsledkom odklonu od reforiem je, že Atény si v rámci tretieho záchranného balíka budú musieť požičať trojnásobne viac, ako pôvodne predpokladali.

Ešte vlani sa grécka ekonomika oživovala a Atény dokázali získavať peniaze na svoju prevádzku na trhu. Vtedajší grécky premiér Antonis Samaras dúfal, že krajina bude môcť vo februári ukončiť záchranný program a získa od eurozóny záložnú úverovú linku vo výške 20 až 30 miliárd eur.

Hoci už vtedy vznikli úvahy o úniku spod tvrdého dohľadu takzvanej trojky, teda Európskej únie (EÚ), Európskej centrálnej banky (ECB) a Medzinárodného menového fondu (MMF), krajina bola v podstatne lepšie kondícii ako dnes a jej ekonomika sa zlepšovala.

K vláde sa však v januári dostala ľavicová Syriza a do premiérskeho kresla zasadol Alexis Tsipras. Jeho vláda dostala od voličov mandát ukončiť úsporné a reformné opatrenia. Ekonomika začala potom prudko klesať a veritelia predpokladajú, že Grécko bude vylúčené z dlhopisových trhov tri roky a bude potrebovať 80 až 100 miliárd eur.

Ďalším problémom je, že strata dôvery odradzuje investorov. „Skutočnosť, že Grexit bol možnosťou, o ktorej sa reálne uvažovalo, bude naďalej komplikovať získavanie zahraničných investícií,“ uviedol ekonóm Deutsche Bank Mark Wall.

MMF a Európska komisia tento týždeň zverejnili svoje analýzy udržateľnosti gréckeho dlhu, ktoré ukázali prudké zhoršenie od konca roka 2014 a predovšetkým počas posledného mesiaca, keď Atény zaviedli kapitálové kontroly. „Tieto údaje ukazujú, že za prudkým zhoršením sú čisto politické dôvody – neistota,“ uviedol zdroj z EÚ. Dodal, že v opačnom prípade by rast v ostatných častiach Európy podporil aj grécku ekonomiku.

Európska komisia počítala vlani v novembri na tento rok s nárastom gréckeho hrubého domáceho produktu (HDP) o 2,9 percenta po jednopercentnom zvýšení v roku 2014. V roku 2016 sa malo tempo rastu zrýchliť až na 3,7 percenta. Dnes veritelia očakávajú v tomto roku pokles až o štyri percentá, dokonca aj v prípade hladkej implementácie nového záchranného balíka. Tento rozdiel podľa ekonómov znamená stratu vo výške 12,6 miliardy eur tento rok a 9,8 miliardy eur v roku 2016.

„Varufakis bol najdrahším ministrom financií v histórii,“ trpko poznamenal jeden z vysokých predstaviteľov EÚ pre Reuters. Trhová kapitalizácia aténskej burzy bola vlani v decembri, keď Samaras vyhlásil voľby, 64 miliárd eur. Pred zavedením kapitálových kontrol koncom júna mala burza o štvrtinu nižšiu hodnotu.

Zdroj: Reuters, TASR

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *