Pondelok 18. decembra. Meniny má Sláva

Prezidentské voľby v USA: Politika nenávisti namiesto riešení

Investície 03.09.2012 | 14:03 0 Komentárov

Nadchádzajúce americké prezidentské voľby sú tentoraz skôr o vyjadrovaní nenávisti medzi politikmi ako o konštruktívnej diskusii, ktorá by mohla Spojené štáty posunúť tým správnym smerom, píše hlavný ekonóm Saxo Bank Steen Jacobsen.

Republikáni majú za sebou zjazd v Tampe, ktorý delegoval Romneyho a Ryana do boja o prezidentské kreslo. Ten sa odohrá 2. novembra.
Keď prechádzam americké médiá, bije mi do očí nedostatok objektivity žurnalistov. A to naprieč všetkými mainstreamovým médiami. Napríklad úvodník New York Times si robí srandu z motta republikánov: „Dokázali / postavili sme to (sami).“ (We built it!). Ide o odkaz na neslávne známy Obamov citát o nenahraditeľnosti verejného sektora: „Ak máte firmu, nevybudovali ste ju sami. Dokázal to za vás niekto iný. „Pozrite sa na výbornú diskusiu na tému „We built it!“.

A potom sú tu ešte správy televízie Fox, ktoré šíria svoje radikálne názory bez akéhokoľvek vysvetlenia a niekedy dokonca aj faktov. A práve tie by mohli republikánom viac uškodiť ako pomôcť, medzitým čo sa stranu až zúfalo snaží podporiť.

Skúsení pozorovatelia budú vzájomnú zaujatosť a osočovanie brániť a hovoriť, že všetko je to súčasťou kampane a obdobia pred voľbami. Ale pretože som na konci 90. rokov v Spojených štátoch sám žil (a mal som to tam naozaj rád), musím povedať, že „krajina slobody“ nie je podlou a zákernou náladou a rétorikou práve nadšená. Z USA sa stala krajina politiky nenávisti, čo sa tento rok len vystupňovalo. V týchto voľbách sú nedostatky vášho oponenta oveľa dôležitejšie, než vaša reputácia.

Rád by som zdôraznil, že v týchto voľbách dúfam v Obamovu prehru. Romney je totiž výborný kandidát a mohol by v Spojených štátoch vykonať potrebné reformy. Avšak počas tohto leta som bol v Amerike dvakrát a spoznal som, že sú stále vo fáze popierania krízy. (Môj model pre tri fázy krízy zahŕňa popieranie, potom protest a nakoniec mandát pre zmenu, keď je konečne uznaná nutnosť skutočnej zmeny.) Ide o fázu popieranie, ktorú Fed len potvrdil, keď schválil ďalšie podmienky pre politiku preťahovania a predstierania.

Zdá sa, že sa v týchto voľbách vyberá medzi slabým mandátom pre zmenu, ktorý predstavuje Romney, a už nudnou fázou popierania prezentovanú Obamom. Práve Obama vyhral v roku 2008 voľby vďaka svojmu protestu a tvrdeniu, že on je tým mandátom pre zmenu. Doslova „Zmenu, v ktorú môžeme veriť.“ Avšak aj Kriminálke Miami (alebo ktorejkoľvek inej) by trvalo celú večnosť, aby prišla s dôkazom o akejkoľvek zmene. Skôr by v štyroch rokoch Obamovej vlády natrafila len na pokračovanie politiky Georgea Busha. Za posledných 12 rokov bolo prioritou zotrvať v politike preťahovania a predstierania, čo najlepšie dokazuje nulová výkonnosť akcií za túto dobu.

Namiesto „Dokázali / postavili sme to (sami)“ by mal slogan republikánov znieť asi takto: Preč s makrom, nech žije mikro! Tým „makrom“ mám na mysli makropolitické rozhodnutia, ktoré stoja za nekonečnými a vždyrastúcimi deficitmi verejných financií, a finančné systémy podobné Ponziho schéme. Návratnosť kapitálu spoločností z indexu S&P 500 (okrem finančných titulov) v roku 2012 zatiaľ dosiahla približne 20 percent (zdroj: GoldmanSachs). Vláda a politika centrálnej banky zvládla posilniť sotva o 2 percentá. Správne, stoja za tým mikroekonomiky.

A to sú dobré správy pre Ameriku i pre celý svet. Už to nemôže byť horšie. V nasledujúcich šiestich až dvanástich mesiacoch sa pravdepodobne dočkáme cyklického minima ako u ekomomického rastu, tak u trhových ocenení akcií. Úloha vlády v ekonomike pritom nikdy nebola väčšia. Ekonomickými bohmi zostávajú Keynes a Dirigisme. A to napriek všadeprítomným dôkazom zlyhania politiky zasahovania za každú cenu.

Dúfajme teda, že bez ohľadu na výsledok volieb prinesie súčasná politika nenávisti čoskoro trochu viac harmónie. Nenávisť sa priživuje na tých najhorších vlastnostiach každého z nás: závisť, neistota a nevedomosť. A to nie je Amerika, akú som poznal na svojich súkromných cestách. Američania totiž veria sami v seba i vo svoju krajinu.

Pokiaľ ide o výsledok volieb, čas k naozajstnému mandátu pre zmenu a ku zmetaniu mizerných makropolitík poslednej dekády už jednoznačne dozrel. Navyše ako politická, tak ekonomická história nás učí, že zmena vždy trvá dlhšie, než si sami prajeme aj potrebujeme. Rizikom je tak len načasovanie. Je totiž možné, že Romney prišiel so svojím plánom zaviesť nový poriadok o jeden volebný cyklus skôr. Obama teraz má viac než 70percentnú šancu sa v úrade udržať, a to aj napriek tomu, že sa v posledných štyroch rokoch správal skôr ako „neviditeľný prezident“.

Zdroj: Steen Jacobsen, hlavný ekonóm Saxo Bank.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *