Sobota 22. septembra. Meniny má Móric

Prvý na odstrel bude v prípade cieľ na nemecké autá Volkswagen

Makroekonomika 19.06.2018 | 14:04 0 Komentárov

Americký prezident nepovažuje clá na autá len za rétorické cvičenie. Naozaj im verí. Jeho cieľom je donútiť nemecké automobilky, aby si svoje závody otvorili v USA a zásobovali nimi domáci trh. Najväčším dovozcom áut do Ameriky je Volkswagen. V prípade, že clá budú naozaj uvalené, postihne to najmä bratislavský závod, ktorý posiela na americký trh prestížne SUV.

Keď sa americký prezident Donald Trump zúčastnil 8. júna zasadnutia krajín G7 v kanadskom Quebecu, jeho obchodný radca Peter Navarro publikoval v americkom denníku New York Times článok, ktorý ponechal len málokoho na pochybách o tom, aké sú skutočné plány súčasnej americkej administratívy so zahraničným obchodom s Európou a zvlášť s Nemeckom. Je zrejmé, že budú zavedené clá na dovoz áut z Nemecka.

Ako bude Trumpova administratíva postupovať

Na základe toho, ako boli zavedené clá na oceľ a hliník, sa môžeme domnievať, že D. Trump bude žiadať americké Ministerstvo obchodu, aby preskúmalo, či dovoz áut nepredstavuje „hrozbu pre národnú bezpečnosť“ USA. Ak bude odpoveď pozitívna, clá by mohli byť zavedené v priebehu niekoľkých týždňov.

Víťazi a porazení

Americký dovoz je najmä o autách. Dáta amerického štatistického úradu hovoria, že autá hrajú prím v dovozoch z Mexika, Nemecka, Japonska a Južnej Kórei. Z Číny sa dováža najviac mobilných telefónov a oblečenia. Skutočným cieľom D. Trumpa je Nemecko. Ako ukazuje graf, autá z Európy, ktoré sa doviezli do USA v máji tohto roku pochádzajú najmä od nemeckých producentov. V prípade uvalenia ciel to budú oni, kto bude trpieť najviac. Prím hrá koncern Volkswagen, ktorý do USA vyváža aj prémiové SUV vyrábané na Slovensku.

Ako všetci vieme, na konci dňa je protekcionizmus najmä daňou uvalenou na spotrebiteľov. D. Trump si myslí, že pomáha michiganským výrobcom áut, no robí veľkú chybu, keď zabúda, že v kontexte globalizácie je už výrobný reťazec priemyselných spoločností globálny.

Producenti Chrysler a GM napríklad dovážajú až 22 resp. desať percent áut, ktoré predávajú v USA, z Kanady. Mohli by sme si síce predstaviť čiastočnú relokáciu výroby, no história nám ukazuje, že výsledkom protekcionizmu je vždy vyššie zdanenie spotreby. Náklady na výrobu amerických áut by tak podľa viacerých odhadov vzrástli priemerne o päť až sedem tisíc dolárov.

Toto zdraženie by navyše prišlo v najhoršom čase, keď rastúce ceny ropy už majú negatívny efekt na spotrebiteľskú dôveru v USA.

Skutočné zámery D. Trumpa

Americký prezident D. Trump je o benefitoch protekcionizmu skutočne presvedčený. Už v interview pre časopis Forbes z 80tych rokov minulého storočia uviedol, že ak by sa stal americkým prezidentom, uvalil by na nemecké autá vysoké clá. Napriek tomu, ale nie je pravdepodobné, že by si prial nekontrolované prepuknutie obchodnej vojny, ktorá by mohla zdevastovať ekonomiku USA.

Podľa môjho názoru sleduje D. Trump tieto dva hlavné ciele:

1. Chce vyslať silný signál Kanade a Mexiku, s ktorými rokovania v organizácii voľného obchodu Nafta narazili nedávno na problémy. S výhľadom možných cieľ na autá z Kanady a Mexika môžu rokovania medzi tromi členskými krajinami (USA, Kanada, Mexiko) oveľa skôr dospieť ku konsenzu a prepracovaná obchodná dohoda by mohla ešte tento rok prejsť americkým kongresom, čo by si D. Trump veľmi prial.

2. Americký prezident nechce zakázať nemecké autá v krajine. Chce zakázať ich dovoz z Nemecka, čo je rozdiel. Chcel by, aby nemecké automobilky začali stavať závody na pôde USA, najmä na stredozápade. Už teraz Nemci montujú niektoré modely v spojených štátoch a D. Trump chce, aby tam premiestnili aj ďalšiu výrobu. Dúfa navyše, že ich do krajiny môžu prilákať aj efekty daňovej reformy, ktorú presadil. V ideálnom prípade by D. Trump rád videl, ak by sa USA stali dokonca základňou pre výrobu a export „nemeckých“ áut do ďalších krajín. Napriek tejto snahe by však sťahovanie automobiliek do USA nedávalo kvôli tamojším vysokým mzdovým nákladom ekonomický zmysel.

Súčasný americký prezident sa snaží napodobniť Ronalda Reagna, ktorý v 80tych rokoch obmedzil dovoz z Japonska. Viaceré výskumy však dokazujú, že čistý efekt týchto reštrikcií bol nakoniec pre amerických zamestnancov negatívny. USA totiž vtedy stratili 60 tisíc pracovných miest.

Čo môže byť odpoveďou Európy

Európa bude pravdepodobne reagovať len veľmi opatrne. Nemecká kancelárka Angela Merkelová si je dobre vedomá dôsledkov ciel na nemecký export. Uviedla: „budeme si musieť opäť dôkladne premyslieť“, ako zareagujeme na európskej úrovni. „Dúfam, že EÚ bude opäť reagovať jednotne a spoločne, ako tomu bolo pri clách na oceľ a hliník,“ povedala po samite G7.

Pri stupňovaní obchodnej vojny EÚ naráža na dva hlavné problémy:

1. Americkej administratíve sa s Európou pre jej rozdrobenosť ťažko rokuje. V ideálnom svete by mohol D. Trump vyjednávať len s Nemeckom. No to nie je spôsob, akým únia funguje. Je teda pravdepodobné, že uprednostní vybudovanie si privilegovaného postavenia s Čínou, no nie s Európskou úniou.

2. Odvetné opatrenia EÚ voči USA pri oceli a hliníku boli veľmi kritizované za svoju nedostatočnosť. No má to svoju logiku. Európa sa totiž snaží vyhnúť obchodným sporom pre vysoké ekonomické náklady. Podľa prieskumu Európskej centrálnej banky by v prípade amerických desaťpercentných ciel a desaťpercentných odvetných clách globálny ekonomický rast klesol zo štyroch na menej ako tri percentá. USA sa by navyše priebehu 18 až 24 mesiacov pravdepodobne dostali do recesie.

Z krátkodobého hľadiska sa teda Európa môže zdať slabá, no je evidentné, že sa snaží vyhnúť sa prepuknutiu otvorenej obchodnej vojny.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *