Nedeľa 16. decembra. Meniny má Albína

Ranný prehľad trhov 13. 8.

Investície 13.08.2015 | 09:50 0 Komentárov

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí.

  • Čína včera devalvovala svoju menu o 1,6 percenta a dnes ráno o ďalších 1,1 percenta.
  • Akciové trhy pokračovali v panickej reakcii na čínske kroky.
  • Šéf newyorského FEDu Bill Dudley tvrdí, že zvyšovanie sadzieb je blízko.

Akciové trhy

Európske akciové trhy opätovne zatvárali s výraznými stratami po tom, čo Čína pokračovala v devalvácii svojej meny, čo vyvolalo výpredaje na ázijských burzách, ktoré sa tak následne preniesli na tie európske. Globálny pokles na akciových trhoch neminul ani druhý breh Atlantiku. Americké akciové trhy najskôr klesali, pričom pod tlakom boli predovšetkým automobilové tituly a tituly zamerané na luxusný tovar, avšak neskoršie obchodovanie prinieslo korekciu. Hlavné americké indexy tak zatvárali stredajšie obchodovanie nakoniec v miernych ziskoch, keď ich podporilo oslabenie sa dolára, odraz cien ropy a špekulácie, že FED by mohol oneskoriť zvýšenie sadzieb, keďže sprísnenie menovej politiky za neho vykonala Čína oslabením juanu.

Dlhopisové trhy

Nemecké vládne dlhopisy spolu s ostatnými silnými ekonomikami Európy zaznamenali pokles výnosov, keď investorov sklamali čísla priemyselnej produkcie za EÚ ako celok. Súčasne klesali aj pre obavy, že čínske oslabenie meny bude znamenať export deflácie do zvyšku sveta. Dopyt po nich zvyšovali aj protirečivé správy z nemeckého minsterstva financií a úradu premiérky ohľadne podpory gréckeho záchranného balíka. 

Americké vládne dlhopisy na čele s dlhopismi s dlhou maturitou včera síce najskôr rástli, keď reagovali na skeptickú náladu akciových trhoch, avšak neskoršia časť obchodovania priniesla solídnejšie makrodáta v podobe JOLTS reportu ako aj mierny odraz cien ropy, čo zatlačilo na cenu dlhopisov a mierne tak podporilo výnosy. Svoje urobila aj aukcia 10-ročných vládnych dlhopisov, ktorá sa stretla s nepresvedčivým dopytom.

Komoditné trhy

Zlato v stredu opäť rástlo a to už piaty krát v rade po tom, čo svoje nové trojtýždňové maximá dosiahli vďaka ďalšej devalvácii čínskeho juanu. Mierne sa darilo aj čiernemu zlatu. Americká ropa WTI si pripísala vyše pol percentný rast a európsky ropný benchmark Brent posilnil zhruba o jedno percento po tom, čo cene ropy na oboch brehoch Atlantiku pomáhal slabší dolár ako aj nižšie zásoby ropy v USA.

Devízové trhy

Americký dolár voči košu svetových mien v stredu oslaboval a klesol na takmer mesačné minimá po tom, čo na trhu sa objavovali obavy, či FED pristúpi k zvyšovaniu sadzieb už na septembrovom zasadnutí aj skrz kroky Číny, ktorá devalvovala svoju menu a spôsobila tak na medzinárodných trhoch výpredaje. Rozhodnutie čínskej centrálnej banky devalvovať juan už druhý deň v rade podporilo voči doláru aj euro, ktoré si výrazne polepšilo a voči doláru obchodovanie zatvorilo na 111,75 dolárového centu. Spoločné mena profitovala z averzie voči riziku v rámci svojho postavenia nízko-úročenej meny carry obchodov.

Dôležité správy z ekonomiky

Pozornosť trhov aj v stredu ostala na Číne, kde bol kurz juanu opäť devalvovaný voči doláru o 1,6 percenta, pričom dnes ráno bol posunutý fixing o ďalších 1,1 percenta nižšie. Ďalšie oslabenie juanu vyvolalo obavy trhov, že Peking by mohol nechať kurz výrazne klesnúť, čo by zlepšilo postavenie čínskych exportérov na úkor zvyšku sveta. Trhy na to reagovali širokým „risk off“ módom, keď sa pod predajný tlak dostali najmä akcie firiem s výraznou expozíciou voči čínskemu trhu, kde by ich výrobky boli drahšie. V skutku juan sa pohyboval včera v okolí hornej hranice dvojpercentného pásma oslabenie, ktoré je akceptovateľné. 

Následne sa však na trhu objavila Čínska centrálna banka a začala ho intervenciami podporovať. Súčasne vyhlásila, že ekonomické indikátory sa zlepšujú, čo vytvára dobré makroekonomické prostredie pre stabilný kurz juanu. Guvernér centrálnej banky Zhang Xiaohui zároveň povedal, že neexistuje základ pre to, aby juan ďalej oslaboval, keď centrálna banka je schopná udržať ho na “rovnovážnej” úrovni. Dnes ráno zároveň viceguvernér Yi gang povedal, že špekulácie, že Čína chce oslabenie meny o 10 percent sú nepodložené. Napriek slovám z centrálnej banky o zlepšovaní sa ekonomiky včera publikované lokálne makrodáta hovorili o ďalšom spomaľovaní sa aktivity, keď priemyselná produkcia rástla len o šesť percent medziročne za júl, čo zaostalo za trhovými konsenzami.

Včera publikované dáta tvorby špecifických pracovných miest (report JOLTS)  za jún ukázali opäť silný trh práce, čo by za inak nezmenených okolností (najmä čínsky krok devalvácie), zvyšovalo šance pre septembrový „liftoff” – teda zvýšenie úrokových sadzieb FEDom. Prijímanie a prepúštanie zamestnancov je totiž takmer na úrovni toho, keď FED začal zo zvyšovaním sadzieb v júni 2004. Vystúpenie šéfa newyorského FEDu Billa Dudleyho pritom potvrdilo, že septembrové zvýšenie sadzieb ostáva stále „na stole“, keď povedal: „ Sadzby by mohli byť zvýšené v blízkej budúcnosti, kedy presne závisí od sadzieb.“ Dudley komentoval aj ostatné kroky Číny ohľadne oslabenia juanu, ktoré označil za „nie neprimerané“.

Kľúčové očakávané udalosti

  • V Nemecku boli dnes ráno publikované čísla indexu spotrebiteľských cien za júl, ktoré na medzimesačnej a medziročnej báze dopadli presne podľa očakávaní ako aj zhodne s júnom, a to na hodnote 0,2 percenta. Ráno budú publikované aj júlové čísla indexu spotrebiteľských cien za Francúzsko.
  • V Spojených štátoch budú dnes publikované pravidelné týždenné čísla nových a pokračujúcich žiadostí o podporu v nezamestnanosti. Hlavná pozornosť trhu však bude upriamená na čísla maloobchodných tržieb za júl, ktoré budú dôležitým makroekonomických ukazovateľom aj pre ďalší vývoj monetárnej politiky USA.

Zaujalo nás

Cirkev investuje do fosílnych palív napriek výzve pápeža

Pápež František začiatkom leta vyzval, aby svet začal konať proti efektom klimatických zmien. Urgoval, že vysoko znečisťujúce fosílne palivá musia byť nahradené bez zbytočného odkladu. Agentúra Reuters však včera zverejnila článok, podľa ktorého viaceré cirkevné organizácie, najmä v USA, majú desiatky až stovky miliónov dolárov zainvestovaných v akciách energetických firiem, ktoré ťažia práve fosílne palivá. Napríklad arcidiecéza v Chicagu drží vyše 100 miliónov zo svojho majetku práve v akciách ťažobných firiem. 

Okrem nej v ostatných rokoch investovali do energetického sektora aj diecézy v Bostone, Rockville Centre na Long Islande, Baltimore, Tolede, Ohiu či v okolí Minsesoty. Tieto investície sa podieľajú typicky zhruba 5 až 10 percentami na ich celkových akciových investíciách. Po výzve pápeža sa však očakáva v americkej cirkvi široká diskusia ohľadne týchto investícií. Mnohé katolícke univerzity v USA ako napríklad Marianist University of Dayton sa pritom už začali zbavovať akcií firiem ťažiacich fosílne palivá.

Stanislav Pánis, Rudolf Vrábel – analytici J&T banky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *