Piatok 18. októbra. Meniny má Lukáš

Ranný prehľad trhov 13. 9. 2019

Investície 13.09.2019 | 10:14 0 Komentárov
  • ECB znížia depozitnú sadzbu, zaviedla systém tieringu úročenia depozitov, reštartovala kvantitatívne uvoľňovanie a vyzvala vlády na fiškálne stimuly. Trhy sa obávajú, že jej kroky na oživenie rastu a inflácie nebudú efektívne a navyše z dlhodobého hľadiska ohrozia finančnú stabilitu.
  • Na trhoch sa šírili špekulácie, že Spojené štáty a Čína by mohli uzavrieť dočasnú obchodnú dohodu. Tieto správy však boli americkými oficiálnymi miestami popreté. Napriek tomu to však stačilo na priblíženie sa amerických akcií k letným historickým maximám.

AKCIOVÉ TRHY

Americké akciové trhy sa priblížili k svojim prázdninovým maximám, keď medzi investormi klesá nervozita okolo obchodnej vojny medzi Washingtonom a Pekingom a rastie nádej, že obe strany by mohli zakopať vojnovú sekeru. Už včera sa šírili na trhoch špekulácie, že Spojené štáty by mohli podpísať predbežnú dohodu s Čínou, ktoré však Biely dom poprel. No už slová amerického ministra financií Stevena Mnuchina o tom, že zmluva by mohla byť podpísaná „kedykoľvek“ naliala na trhy optimizmus, a to aj bez ohľadu na to, že Mnuchin dodal, že „ chceme však dobrú zmluvu pre amerických robotníkov“. Európske akcie takisto končili v zelenom, k čomu čiastočne prispelo aj uvoľnenie menovej politiky ECB v podobe zníženia depozitnej sadzby a obnovenia kvantitatívneho uvoľňovania s otvoreným koncom. Celkovo však trhy neprijali kroky centrálnej banky s úplným nadšením a ostala po nich pachuť, akoby trhoví hráči čakali ešte niečo viac. Navyše rastú pochybnosti, že uvoľňovanie politiky ECB nebude dostatočné na podporu ekonomického rastu. Koniec koncov samotný šéf ECB Mario Draghi vyzval krajiny s dostatočným fiškálnym priestorom, aby „pustili žilou“ a Rada guvernérov sa jednohlasne zhodla na tom, že fiškálna politika by mala hrať hlavnú úlohu (teda keď je už reformné úsilie pomalé).

DLHOPISOVÉ TRHY

Výnosy amerických dlhopisov sa posunuli mierne nahor pre konštruktívnu náladu na trhoch a nádej, že Spojené štáty a Čína, keď už neuzavrú obchodnú dohodu, tak aspoň nebudú stupňovať paľbu na poli obchodnej vojny. Výnosy dlhopisov eurozóny po volatilnom priebehu, najmä po zverejnení rozhodnutia ECB a následnej tlačovej konferencii jej šéfa Maria Draghiho, nakoniec len stagnovali. Na jednej strane ECB znížila depozitne sadzbu o 0,1 percenta a zaviedla systém vrstvenia sadzieb, pričom takisto spustila kvantitatívne uvoľňovanie s otvoreným koncom a urobila aj zmeny v programe refinančných tendrov TLTRO III., no na druhej strane trh ako by čakal ešte niečo väčšie, najmä čo sa týka mesačného objemu nákupu dlhopisov, na druhej strane konštruktívna nálada na trhoch bránila výraznejšiemu poklesu výnosov.

KOMODITNÉ TRHY

Cena zlata hľadala včera jasný smer, na jednej strane sa dostával kov pod tlak pri odraze akciových trhov a výnosov na tých dlhopisových, pre pozitivizmu ohľadne možného dosiahnutia obchodnej dohody medzi Pekingom a Washingtonom, na druhej strane ECB uvoľnila menovú politiku a Fed takisto v nasledujúcich dňoch ďalej zníži úrokové sadzby. Ropa sa dostala pod predajný tlak po správach, že OPEC a s ním spolupracujúce krajiny zvažujú ďalšie zníženie limitov ťažby, keď zásoby ropy ostávajú stále nad dlhodobým päťročným priemerom v rozvinutých krajinách.

DEVÍZOVÉ TRHY

Kurz eura klesol voči doláru pod 110 centov po rozhodnutí ECB o znížení depozitnej sadzby o spustení kvantitatívneho uvoľňovania s otvoreným koncom. Neskôr sa však odrazil, keď viac akoby zavážila konštruktívna nálada na trhoch a zrejme aj fakt, že mesačný objem v rámci kvantitatívneho uvoľňovania ECB je výrazne menší (20 miliárd EUR) ako čakal trh (30-40 miliárd EUR). Súčasne na trhoch sa miešali názory na to, či má euro po spustení kvantitatívnehu uvoľňovania ešte klesnúť, alebo práve naopak sa odraziť, keďže by to malo viesť k zlepšeniu sa hospodárskeho rastu. To je však ďalší kameň úrazu, keď sa trhy obávajú, že tieto kroky ECB nebudú príliš efektívne. Áno, guláš názorov, preto tak chaotické obchodovanie včera na trhoch.

DÔLEŽITÉ SPRÁVY Z EKONOMIKY

  • Európska centrálna banka včera v súlade so širokými očakávaniami urobila viacero krokov, ktorými uvoľnila menovú politiku s cieľom podpory hospodárskeho rastu a inflácie, ktorá sa nachádza výrazne pod jej dvojpercentným cieľom. Po prvé, znížila depozitnú úrokovú sadzbu (sadzbu, za ktorú si komerčné banky u nej ukladajú hotovosť) hlbšie pod nulu o 0,1 percenta na – 0,5 percenta a súčasne zaviedla systém tzv. tieringu pri úročení depozitov, čím chce zmierniť negatívny dopad záporných sadzieb na ziskovosť bánk (ide skôr o symbolický krok, keďže dopad na zisky bol okolo jedného percenta). Depozity do výške šesťnásobku povinných minimálnych rezerv banky budú úročené nulou, zvyšok zápornou depo sadzbou. Po druhé, reštartovala kvantitatívne uvoľňovanie, teda program nákupu aktív, ktorý dosiahne 20 miliárd EUR s otvoreným koncom (začne 1. novembra), ktorý nechá bežať tak dlho ako to bude potrebné s cieľom posilniť uvoľňovaní efekt úrokových sadzieb. Program bude ukončený tesne pred začatím zvyšovania úrokových sadzieb. Po tretie, ECB súčasne upravila výhľad menovej politiky- tzv. forward guidance, ktorý je explicitnejšie zameraný na infláciu, keď povedala, že úrokové sadzby zostanú na súčasných alebo nižších úrovniach, kým inflačný výhľad robustne nekonverguje na úrovne dostatočne blízke inflačnému cieľu (blízko dvoch percent), a kým sa táto konvergencia dostatočne nebude reflektovať do inflačnej dynamiky. Po štvrté, ECB upravila aj parametre dlhodobých refinančných tendrov TLTRO III, kde bola predĺžená splatnosť z dvoch na tri roky (s možnosťou predčasného splatenia po dvoch rokoch) a odstránená prirážka 10 bázických bodov nad depozitnú sadzbu. Stojí za tým snaha zachovať priaznivé podmienky na úverovom trhu a podporiť transmisný mechanizmus menovej politiky. Centrálna banka predstavila aj aktualizovanú makroprognózu, kde znížila odhad ekonomického rastu eurozóny na tento (na 1,2 percenta z 1,1 percenta) aj budúci rok (na 1,2 percenta z 1,4 percenta) a takisto aj výhľad rastu spotrebiteľských cien na rok 2019 (na 1,2 percenta z 1,3 percenta) a na budúci rok (na 1,0 z 1,4 percenta). Banka neprekvapujúco konštatovala pretrvávajúcu slabosť ekonomického rastu ako aj riziká smerom nadol a utlmené inflačné tlaky a preto hovorí o nutnosti uvoľnenej menovej politiky po predĺžený čas ako aj pripravenosť upraviť všetky nástroje menovej politiky s cieľom dosiahnutia inflačného cieľa udržateľným spôsobom. Jasne a jednohlasne vyzvala vlády, ktoré majú fiškálny priestor, aby konali a dodali fiškálne stimuly krehkej ekonomike eurozóny,  čo by mal byť hlavný nástroj boja proti hospodárskemu spomaleniu (nie menové politika). Prezident ECB Mario Draghi súčasne vyhlásil, že zlepšenie fungovania menovej únie by malo byť prioritou. Trhy neprijali úplne s otvorenou náručou opatrenia ECB, keď rastie skepsa či tieto kroky budú dostatočne efektívne a ako rýchlo pribehnú vlády na pomoc s fiškálnymi stimulmi (nehovoriac o reformách).
  • Včera okrem ostro sledovaného zasadnutia ECB dorazili z eurozóny dáta priemyselnej produkcie za júl, ktorý medzimesačným poklesom o 0,4 percenta a medziročným o 2,0 percenta zaostali za konsenzom a len zdôraznila slabosť výrobného sektora.
  • Popoludní boli zverejnené mimoriadne dôležité dáta spotrebiteľských cien zo Spojených štátov za august, ktoré prekonali očakávania najmä na úrovni jadrovej inflácie, ktorá rástla medziročne 2,4-percentným tempom po 2,2-percentnej dynamike v júli. Samotná headline inflácia mierne spomalila dynamiku rastu z 1,8 percenta medziročnej na 1,7-percentný medziročný rast. To do istej miery znižuje priestor pre uvoľnenie menovej politiky Fedom.
  • Okrem toho boli zverejnené aj pravidelné týždňové nové a pokračujúce žiadosti o podporu v nezamestnanosti, ktoré sa stále nachádzajú na multidekádnych minimách a absolútne nesignalizujú príchod recesie.

KĽÚČOVÉ OČAKÁVANÉ UDALOSTI

  • Dnes najdôležitejšie makrodáta budú augustové maloobchodné tržby a rýchly odhad spotrebiteľskej dôvery podľa Michiganskej univerzity za september zo Spojených štátov.

ZAUJALO NÁS

Veľké medzigeneračné transfery bohatstva

V nasledujúcich 25 rokoch príde v Spojených štátov k postúpeniu bohatstva vo veľkosti 68 biliónov dolárov na mladšie generácie a následníkov, tvrdí prieskum Cerulli Assiciates. Až 64 percent ľudí, ktorí chcú predať majetok svojim dedičom však zatiaľ o tomto pláne s nimi nehovorilo. Medzi najväčšie obavy pri postúpení majetku patrí strach, že dediči majetok prejedia, nepoznajú a nevážia si hodnotu peňazí, nevedia s nimi narábať či obavy, že budú medzi sebou o peniaze bojovať.

Stanislav Pánis, Patrik Hudec – analytici J&T banky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *