Sobota 15. decembra. Meniny má Ivica

Ranný prehľad trhov 9. decembra

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí.

Highlights

  • ECB predĺžila na včerajšom zasadnutí kvantitatívne uvoľňovanie pri znížení tempa mesačných nákupov a odstránila podmienku minimálneho výnosu pre nákupy dlhopisov.
  • Euro sa dostalo po väčšom ako očakávanom objeme stimulov ECB pod predajný tlak pri holubičom slovníku šéfa banky Maria Draghiho.
  • Wall Stret opäť prepisovala historické maximá, Trumpova rally pokračuje.

Akciové trhy

Európske akciové trhy končili vo štvrtok v zelených číslach po tom, ako ECB predĺžila program kvantitatívneho uvoľňovania až o deväť mesiacov do decembra 2017, hoci mesačné nákupy budú od apríla budúceho roka znížené o 20 miliárd eur na 60 miliárd. Celkovo tak predĺženie stimulu ECB bude väčšie, pričom ECB povedala, že program môže byť predĺžený aj mesačné objemy zvýšené, ak inflačný vývoj nepôjde želateľným tempom. Wall Street opäť  prepisovala historické maximá, keď pokračuje rally pre optimizmus z očakávaného zavedenia prorastových stimulov novým prezidentom USA Donaldom Trumpom.

Dlhopisové trhy

Optimistická nálada na trhoch spolu so znížením mesačného tempa nákupu dlhopisov ECB v rámci predĺženej nohy programu kvantitatívneho uvoľňovania sa podpísali pod rast výnosov štátnych dlhopisov na oboch brehoch Atlantiku.

Komoditné trhy

Zlato bolo pod predajným tlakom v dôsledku rastu dolára po rozhodnutí ECB predĺžiť program kvantitatívneho uvoľňovania. Mínusom pre žltý kov bol a rast výnosov na dlhopisových trhoch. Ropa rástla pred víkendovým zasadnutím OPECu s vybranými nečlenskými krajinami ohľadne detailov dohody zníženia produkcia mimo kartelu. Trh sa s nádejou pozerá, že by mohlo prísť k pozitívnym záverom a ťažba bude znížená.

Devízové trhy

Euro sa výrazne oslabilo po rozhodnutí ECB predĺžiť program nákupu aktív až do decembra 2017, keď trhy očakávali predĺženie len o šesť mesiacov. Mesačný objem bude síce od apríla 2017 znížený z 80 na 60 miliárd eur, no celkovo ide o väčší objem nákupu dlhopisov oproti šesťmesačnému obdobiu tempom 80 miliárd. Navyše ECB oznámila, že mesačné tempo nákupu môže byť zvýšené a celý program predĺžený ak sa inflácia nebude vyvíjať želateľným smerom. De facto ide tak naznačila flexibilné kvantitatívne uvoľňovanie s otvorený koncom. Slovník šéfa ECB Maria Draghiho na tlačovej konferencii bol pomerne holubičí, keď zdôrazňoval, že rozhodne nejde o tzv. tapering, teda ukončovanie programu. EUR/USD sa tak posunul až k hranici 106 dolárových centov.

Dôležité správy z ekonomiky

ECB na včerajšom zasadnutí podľa očakávaní predĺžila kvantitatívne uvoľňovanie pri znížení tempa mesačných nákupov a odstránila podmienku minimálneho výnosu pre nákupy dlhopisov.
ECB ponechala základné úrokové sadzby podľa očakávaní nezmenení. To znamená, základná (jednotýždňová refinančná) úroková sadzba je nastavená na 0,0 percenta, jednodňová depozitná (sterilizačná) sadzba na –0,4 percenta a jednodňová refinančná na 0,25 percenta.
Podľa očakávaní predĺžila minimálne trvanie programu nákupu aktív z marca 2017 do decembra 2017. Konsenzus očakával predĺženie len o šesť mesiacov. Na druhej strane mesačné tempo nákupov bude od apríla znížené na 60 miliárd eur oproti aktuálnym 80– miliardám. Celkovo ide objemovo ECB doručila väčší stimul, ako čakali trhy.
Centrálna banka zároveň s platnosťou od januára 2017 zmenila parametre nákupov dlhopisov. Bude nakupovať dlhopisy so splatnosťou 1–30 rokov (pôvodne 2–30 rokov) Odstránila minimálnu úroveň výnosu (doteraz aspoň na úrovni depozitnej sadzby teda vo výške –0,4 percenta), čím elegantne vyriešila problém nedostatku dlhopisov.
Bude nakupovať dlhopisy so splatnosťou 1–30 rokov (pôvodne 2–30 rokov)
Odstránila minimálnu úroveň výnosu (doteraz aspoň na úrovni depozitnej sadzby teda vo výške –0,4 percenta), čím elegantne vyriešila problém nedostatku dlhopisov.
ECB vyhlásila, že kvantitatívne uvoľňovanie môže byť, ak tu bude potrebné (teda ak sa zhoršia podmienky a nebude dosiahnutá úroveň inflácie konzistentná s cieľom ECB), predĺžené či zvýšený mesačný objem nákupov. V zásade si ECB vytvorila veľký priestor na flexibilitu programu a naznačila kvantitatívne uvoľňovanie s otvoreným koncom. Najmä, keď šéf ECB Mario Draghi naznačil, že bankári nediskutovali obmedzovanie (tapering) programu. Zároveň opäť povedal, že ECB predpokladá sadzby na dnešných alebo nižších úrovniach v budúcnosti.
Rozhodnutie o predĺžení kvantitatívneho uvoľňovania ako aj úprava niektorých jeho parametrov bola podľa prezidenta ECB Maria Draghiho prijaté „ širokým konsenzom“.
Na tlačovej konferencii po zasadnutí Draghi síce poznamenal, že ekonomika sa miernym tempom zlepšuje, udržateľné zlepšovanie sa trhu práce podporuje spotrebu, a investície sú podporované priaznivými finančnými podmienkami. No celkové riziká rastu sú stále smerom nadol.
Ohľadne inflácie Draghi povedal, že výhľad ostal v zásade nezmenený. Zatiaľ nebadať presvedčujúci trend jej rastu, hoci deflačné riziká odzneli. Odraz inflácie by mal prísť na prelome rokov vďaka odrazu cien energií.
Draghi opäť vyzval, aby ostatní tvorcovia politík pomohli k akcelerácii rastu HDP a inflácie prostredníctvom zrýchlenia tempa štrukturálnych reforiem ako aj fiškálnou politikou.
Celkovo hodnotíme Draghiho slovník ako holubičí. Zníženie objemu nákupu dlhopisov od apríla nehodnotíme ako nejaký „tapering“, čo zdôraznil aj samotný prezident ECB. Zároveň povedal, že ECB bude aktívna na trhoch ešte „dlhý čas“. Aj preto kury eura klesol pod 107 dolárových centov a testoval hladinu 106 centov.
ECB v novej ekonomickej projekcii zlepšila výhľad rastu na budúci rok z 1,6 na 1,7 percenta a nechala nezmenený odhad na rok 2018 vo výške 1,6 percenta pričom prvý krát ukázala aj výhľad na roku 2019, kde očakáva rast 1,6 percenta.
ECB zvýšila mierne upravila odhad rastu inflácie na budúci rok z 1,2 na 1,3 percenta, znížila o desatinu odhad rastu inflácie na rok 2018 na 1,5 percenta, pričom v roku 2019 očakáva tempo rastu spotrebiteľských cien na úrovni 1,7 percenta. Draghi pritom zdôraznil, že táto úroveň nie je konzistentná s cieľom ECB (inflácia do dvoch percent).
Z včerajších makrodát už v skorých ranných hodinách boli zverejnené novembrové štatistiky zahraničného obchodu z Číny, kde importy aj exporty denominované v americkom doláre aj čínskom juane rástli rýchlejšie ako konsenzus trhu. Importy tak vymazali straty minulého mesiaca, zatiaľ čo export krajiny po päťpercentnom prepade v predchádzajúcom mesiaci vzrástol v novembri len o jednu desatinu percenta. Rast obchodu by opätovne mohol zmierniť obavy zo spomaľovania ekonomiky najľudnatejšej krajiny sveta. Americké dáta z trhu práce v podobe nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti za minulý a pokračujúcich žiadostí za predminulý týždeň. Tie opäť indikovali pokračovanie trendu silného trhu práce USA, keď nové žiadosti klesli o 10 tisíc na 258 tisíc, len 3 tisíc nad konsenzom trhu a pokračujúce žiadosti klesli o 79 tisíc na 2005 tisíc. Nové žiadosti sa tak už po 92. po sebe nasledujúci týždeň držia pod hranicou 300 tisíc signalizujúcu zdravý trh práce.

Kľúčové očakávané udalosti

  • Trhy dnes budú sledovať najmä popoludňajšie makrodáta rýchleho odhadu decembrovej nálady medzi americkými spotrebiteľmi podľa Michiganskej univerzity.

Zaujalo nás

Slováci patri medzi 25 percent najbohatších sveta

Vyše 73-percent dospelých planéty, teda asi 3,5 miliardy ľudí vlastní čistý majetok, po očistení o dlhy, ktorý nepresahuje 10-tisíc dolárov. Väčšina Slovákov však patrí medzi 25 percent najbohatších ľudí sveta, keď priemerná hodnota ich bohatstva dosahuje necelých 25-tisíc dolárov. Slováci sa teda nemajú z globálneho pohľadu až tak zle. Významné percento z nich má finančné a reálne aktíva prevyšujúce 71 600 dolárov, čo je vstupenka do klubu 10-percent najbohatších na svete.

No na druhej strane je potrebné povedať, že hodnota majetku priemerného Slováka je výrazne nižšia ako celosvetový priemer. Ak by totiž bolo svetové bohatstvo rozdelené rovnomerne medzi všetkých dospelých, v priemere by na jedného pripadalo 52 800 dolárov. V porovnaní s okolitými krajinami sú Slováci chudobnejší nehovoriac o krajinách na Západe. Na priemerného Čecha totiž pripadá vyše 48-tisíc dolárov čistého bohatstva, na Maďara takmer 34-tisíc dolárov, na Estónca takmer 40-tisíc dolárov, priemerný  Poliak s asi 24,5-tisícami dolárov je rovnako bohatý ako Slovák. Vyplýva to z Wealth Reportu Credit Suisse 2016.

Slovensko je stále  jedna z majetkovo najrovnostárskejších krajín sveta. Z krajín, za ktoré mal report dáta je Slovensko dokonca majetkovo najrovnejšie. 50 percent chudobnejších na Slovensku, čo znamená, ľudia s majetkom nižším ako 18-tisíc dolárov, vlastnia až pätinu celoslovenského bohatstva. Pre ilustráciu, v prípade Rakúska 50 percent chudobnejších vlastní len desatinu celkového bohatstva krajiny a v prípade Spojených štátov len jedno percento bohatstva krajiny. Na druhej strane 10-percent najbohatších Slovákov vlastní spolu necelú tretinu slovenského bohatstva. V prípade Nemecka je to až 60 percent a v prípade USA až tri štvrtiny majetku.

Stanislav Pánis, Tomáš Rajtar – analytici J&T banky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *