Piatok 30. októbra. Meniny má Šimon, Simona

Sentiment slovenských firiem sa prepadol na historické minimum

Ostatné správy 23.04.2020 | 11:03 0 Komentárov

Index očakávaní firiem dosiahol -44,4 bodu (z možnej škály od + 100 do -100 bodov). Potvrdzuje tak obrovské obavy malých a stredných podnikateľov, ako aj veľkých firiem z ďalšieho vývoja situácie.

• Zatiaľ čo vo februári 2020 boli podnikatelia ešte optimistickejší ako na jeseň 2019, v priebehu necelých troch týždňov sa ich sentiment z hodnoty +14 na –44,4 bodu. Obavy z vplyvu pandémie na biznis má 72 percent podnikateľov

• IOF sa skladá z troch subindexov, pričom očakávania sa zhoršili v každom z nich: v oblasti predpokladaného zvyšovania investícií (pokles z +6,2 bodu na -62 bodov), v oblasti plánovaného rozširovania podnikania (pokles z +10,9 bodu na -5,7 bodu) a najvýraznejšie v oblasti vývoja dopytu (z +24,8 bodu na -65,5 bodu).

• Stredné a veľké firmy predpokladajú väčšie dopady na svoje fungovanie ako malé firmy. Iba tri percentá opýtaných  podnikateľov uviedlo, že na nich pandémia nebude mať žiaden vplyv.

• Dve tretiny opýtaných firiem sa v čase trvania prieskumu od 30. marca do 2. apríla 2020 (pozn. 29. marca 2020 vláda SR predstavila prvé opatrenia na pomoc podnikateľom) domnievali, že vláda koná všetko potrebné pre zníženie dopadov pandémie, zatiaľ čo 29 percent sa domnievalo, že by mohla konať viac.

• Firmy volajú najmä po úplnom zrušení alebo znížení odvodov a priamej finančnej injekcii od štátu.

ČSOB meria v spolupráci s prieskumnou agentúrou Datank dvakrát ročne tzv. Index očakávaní firiem (IOF), vždy vo februári a v septembri. Vplyvom zásadného obratu vo fungovaní tak spoločnosti ako aj firiem, vykonala ČSOB aj mimoriadne marcové meranie.

„Februárové výsledky sentimentu boli dôvodom na optimizmus, nakoľko firmy v porovnaní s jeseňou minulého roka očakávali lepší vývoj v oblasti dopytu aj investícií. Celkový index sa zvýšil z +7,7 bodu na +14 bodov. Keď sme sa tých istých firiem pýtali na tie isté oblasti s odstupom troch týždňov, výsledkom boli dosiaľ najpesimistickejšie očakávania a index na úrovni -44,4 bodu. Pre porovnanie, kolegovia v Českej republike merajú tento index od roku 2013, pričom historicky najnižšia hodnota tam dosiaľ dosahovala „len“ -11,5 bodu v poslednom štvrťroku 2013,“ približuje Dáša Polláková, manažérka MicroSME segmentu ČSOB.

Hodnota indexu môže pritom dosahovať hodnotu od -100 do +100 bodov. Dosiahnutý výsledok na úrovni -44,4 bodu tak indikuje obrovské obavy z ďalšieho vývoja situácie medzi reprezentatívnou vzorkou 300 podnikateľov a firiem na Slovensku.

„Príchod pandémie vyvolal krízu, akú sme pravdepodobne nezažili za posledných sto rokov a vyvolal aj vysokú mieru neistotu medzi podnikmi. Plánované investície sa odkladajú, výrazne zasiahnutý dopyt vo väčšine odvetví prakticky zlikvidoval predchádzajúce priaznivé očakávania firiem,“ vidí dôvody tohto vývoja Marek Gábriš, hlavný ekonóm ČSOB.

Ako zároveň dodáva, ďalší vývoj bude závisieť od dĺžky trvania samotnej pandémie. „Od zotavovania obchodných partnerov v zahraničí a od toho, či budeme mať pripravený plán na rýchly reštart ekonomiky. Zároveň musíme pripraviť reformy, pretože svet sa začne po pandémií ešte rýchlejšie meniť – robotizovať a automatizovať,“ zdôrazňuje Marek Gábriš.

Očakávania pre 2. štvrťrok sa prepadli

Index očakávaní firiem je zložený z troch subindexov – očakávaný dopyt v 2. štvrťroku 2020, vývoj investícii v porovnaní s minulým rokom a plánované zmeny v podnikaní v horizonte jedného roka.

Zvýšenie dopytu pre 2. štvrťrok tohto roka vo februárovom prieskume očakávala takmer každá druhá firma (49 %). Vzápätí v marci sa podiel týchto firiem znížil na 14 percent, čo je dosiaľ najnižšia zistená hodnota. Naopak, pokles dopytu v budúcom kvartáli očakáva v priemere sedem z desiatich opýtaných podnikateľov (69 %) oproti februárovým 29 %.

„Takmer každá tretia malá firma (31 %) očakáva na nasledujúci štvrťrok zníženie dopytu o viac ako 40 percent. To isté očakáva aj 31 percent stredných firiem a 30 percent väčších firiem. Mnohé firmy sa snažia prispôsobiť novej situácií, menia svoje portfólio služieb a produktov alebo sa zameriavajú na trhy, ktoré sú krízou postihnuté menej. Avšak je iba niekoľko sektorov, kde je takáto rýchla zmena podnikania možná “ spresnil Koloman Buzgó, riaditeľ Divízie riešení pre firemných klientov v ČSOB.

Z pohľadu vývoja plánovaných investícii hlási ich pokles 71 percent živnostníkov a firiem oproti pôvodne 40 percent vo februári. To sa odráža aj na nižšom apetíte po rozširovaní biznisu. Expanziu v podnikaní v horizonte jedného roka plánovalo na konci februára v priemere 16 zo sto slovenských podnikateľov, počas troch týždňov sa však ich podiel znížil na deväť zo sto.  Naopak, len šesť percent podnikateľov uvažovalo vo februári o obmedzení, prerušení alebo ukončení podnikania, v marci to už bolo 17 percent.

Kríza zastihla firmy nepripravené

„Výsledky prieskumu ukazujú, že firmy bez ohľadu na veľkosť, región alebo odvetvie vnímajú citlivo a mimoriadne negatívne túto bezprecedentnú situáciu, ktorá si v nejednom prípade vyžiadala úplne uzatvorenie prevádzok či výroby,  a to je pochopiteľné. Na rozdiel od iných kríz, ktoré sú väčšinou naznačované rôznymi indikátormi, sa na toto nedokázali pripraviť a neraz sa museli so situáciou vysporiadať doslova z hodiny na hodinu. A zatiaľ čo vo februárovom prieskume vnímali firmy práve vývoj ekonomického prostredia a legislatívy ako najväčšie riziká negatívne ovplyvňujúce ich podnikanie, s odstupom troch týždňov to bola práve pandémia (72 %),“ dodáva Dáša Polláková.

Zároveň iba tri percentá podnikateľov uviedli, že na nich pandémia nebude mať žiaden vplyv. Stredné a veľké firmy pritom predpokladajú väčšie dopady ako malé firmy – ich hodnotenie sa dostalo za polovicu škály a je tak bližšie k likvidačným dopadom. V priemere dvaja z desiatich opýtaných zvolilo odpoveď, že dopady na ich firmu budú likvidačné.

Tretina firiem v tomto prieskume, ktorý sa začal 30. marca, teda deň po predstavení prvých opatrení pre firmy zo strany štátu, uviedla, že bez pomoci štátu začne prepúšťať zamestnancov v horizonte do dvoch mesiacov od začiatku krízy. Viac ako tri mesiace vydrží iba 31 percent oslovených firiem.

Čo by firmám pomohlo

„Z komunikácie s klientmi vieme, že počas tohto obdobia by im zo strany banky pomohol najmä odklad splátok, či odpustenie pravidelných mesačných poplatkov. Na druhej strane sa čoraz častejšie zaujímajú o finančnú pomoc, ktorá by im v čase zatvorených prevádzok alebo v období, kedy sa obmedzila, prípadne úplne zastavila ich výroba, pomohli pri zabezpečení pravidelných výdavkov ako sú nájomné, mzdové náklady a ďalšie,“ vymenúva Dáša Polláková potreby malých firiem a živnostníkov.

O niečo iná je situácia v prípade stredne veľkých a veľkých podnikov. „Tie zatiaľ v menšej miere využívajú možnosť odkladu splátok. Mnohí čakajú na zverejnenie podmienok lokálnych a európskych finančných nástrojov, vďaka ktorým by banky mohli poskytovať svojim klientom prekleňovacie úvery, ktoré by klientom zabezpečili prevádzkové financovanie umožňujúce pokračovať v podnikateľskej činnosti pri súčasnom výpadku príjmov,“ dopĺňa Koloman Buzgó.

Tieto skúsenosti korešpondujú s výsledkami v prieskume. Veľká väčšina firiem by podľa neho v kríze ocenila, keby sa znížili alebo odpustili sociálne aj zdravotné odvody počas obdobia výpadku príjmu z ich podnikateľskej činnosti a pokiaľ by im štát poskytol priamu finančnú pomoc.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial