Sobota 16. decembra. Meniny má Albína

Shakespearovská otázka: Tlačiť, či netlačiť?

Počas pondelkovej americkej obrátky sme videli veľkú nudu na akciových trhoch. Prešľapovali na jednom mieste bez náznaku výraznejšieho pohybu. Nakoniec zatvárali okolo „kladnej nuly“. Dow Jones +0,02%, SP 500 -0,01%, Nasdaq Composite +0,02%.

Túto nechuť k „vlneniu sa“ mala na vine predovšetkým absencia dôležitejších správ pred a počas otvorenia búrz. A aj vyčkávanie na najbližšie dni s potenciálne dôležitými správami v podobe korporátnej  výsledkovej sezóny za 3Q 2010 a ďalších komentárov FEDu ohľadne kvantitatívneho uvoľňovania druhej generácie  a jeho prípadných variant.

Čím horšie, tým väčší elán

Keďže dnes sme sa nedočkali žiadnych, a teda ani horších ako očakávaných, US dát, nevideli sme ani reakciu trhu typu „čím horšie, tým lepšie“. Teda čím horšie dáta, tým lepšie pre optimistov, lebo pravdepodobnosť, že príde FED a skúpi všetky dlhopisy, ktoré uvidí , narastie. Preto boli dnešné prírastky len chudokrvné a išlo ešte stále skôr o dozvuky na slabučký report z US trhu práce publikovaný v piatok.

Tlačiť, či netlačiť? To je otázka

V popredí trhov (keďže ani víkendové stretnutie G7 a MMF neprišlo so žiadnym zákazom QE a devalvácie mien) stále ostáva novodobá hamletovská otázka trhov: „Tlačiť, či netlačiť?" (pochopiteľne peniaze). Odpoveď tlačiarenských bossov z centrálnych bánk na čele s FEDom samozrejme bude: Tlačiť. To je jediné, čo spoľahlivo vedia a takmer jediný zmysel ich existencie ako tvrdí Murray Rothbard. To čo je však neisté, je akým spôsobom budú tlačiť , ako dlho a aký objem. Tieto podotázky robia hlavybôl trhom. A to je zrejme jediné prečo nevidíme permanentný 24 hodinový inflačných rast indexov. Okrem toho, zo slov členov US centrálnej banky (Bullard, Hoenig) sa objavujú pochybnosti o QE 2,0. Naznačujú, že FOMC nemusí tak jednotne stáť za „rozhadzovaním peňazí vidlami po trhu“, ako sa na prvý pohľad zdá. Navyše objavujú sa aj isté alternatívny voči QE v podobe vyhlásenia cieľovej úrovne výnosov na dlhopisoch a až následne v „tlačiarenskom“ pláne FEDu v závislosti od ich vývoja.

Nutnosť silného dažďa peňazí?

Celkovo však zatiaľ platí nasledovné: Trh sa snaží presvedčiť sám seba, že zlé správy sú vlastne dobrými, lebo vtedy rastie pravdepodobnosť dažďa peňazí na trhoch zo strany FEDu. Čím je horšie tým väčší elán tak na trhu vidíme. Keď však zoberieme do úvahy, že trh už započítal QE zo strany FEDu v objeme minimálne 1000 mld. USD, je otázne čo by dokázalo trhy posunúť vyššie. Žeby ešte strašnejšie US makročísla, ktoré by otvárali nutnosť „turbotlače“, ešte väčšiu v akú dúfal a započítaval trh? Tu by sa však ukázala totálne zvrátenosť tohto systému. Každopádne burziáni sa začali tak silne spoliehať na FED, že ak neurobí kvantitatívne uvoľňovanie v trhmi očakávanej veľkosti, indexy by mohli ísť ako „namydlený blesk“ smerom do „južných krajín.“ Toto si však FED vo svojej krátkozrakosti, presvedčením o svojej všemocnosti a rastúcej pýche dovoliť nemôže….

Zdroj: Stanislav Panis, TRIMBROKER, a.s.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *