Streda 11. decembra. Meniny má Hilda

Slovenská ekonomika v 2. štvrťroku sklamala

Makroekonomika 14.08.2019 | 10:40 0 Komentárov

Ekonomický rast na Slovensku v druhom štvrťroku takmer skolaboval. Kým v úvode tohto roka slovenská ekonomika ešte relatívne odolávala slabnúcemu externému dopytu, v druhom štvrťroku ju už spomalenie ekonomického rastu plne zasiahlo.

Výrazné spomalenie

Podľa predbežných údajov Štatistického úradu sa ekonomický rast na Slovensku spomalil z 3,7 percenta už len na 1,9 percenta. Zverejnené čísla výraznejšie zaostali za priemernými trhovými očakávaniami (3,4%), i za našou v porovnaní s trhom mierne pesimistickejšou prognózou (3,1%).

Slovenská ekonomika tak zaznamenala najpomalší medziročný rast od tretieho kvartálu 2013. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom sa jej výkon zvýšil o 0,4 percenta (sezónne očistené). Štruktúru rastu zverejnia štatistici až začiatkom mesiaca, na základe mesačných čísel sa dá predpokladať, že k rastu ekonomiky v druhom štvrťroku prispel len domáci dopyt, ktorý však rovnako zaznamenal spomalenie dynamiky rastu. Zužujúce sa prebytky zahraničného obchodu naznačujú, že čistý export už k rastu ekonomiky ďalej neprispieval a bol záporný.

Spomalenie ekonomického rastu sme mohli pozorovať aj vo väčšine ďalších európskych ekonomík, zvyčajne však nie až tak výrazne ako v prípade slovenskej ekonomike. Smerom nahor mal pritom slovenskú ekonomiku ťahať i ponukový šok v automobilovom priemysle, ktorý mal aspoň čiastočne tlmiť spomaľovanie ekonomického rastu v ostatných častiach ekonomiky. Jún však naznačil, že ani prírastok produkcie novej automobilky nemusí plne eliminovať pokles externého dopytu.

Sčasti sú za tým jednorazové vplyvy

Za spomalením ekonomického rastu v druhom štvrťroku je však pravdepodobne nevyhnutné hľadať nielen slabší externý dopyt, ale aj domáce faktory, z ktorých minimálne niektoré mali jednorazovú povahu. Slabšie čísla v druhom štvrťroku vykazovalo stavebníctvo, ktoré zápasí s problémami pri výstavbe infraštruktúry. V najbližších rokoch by tento segment predsa len mohol výraznejšie oživiť blížiaci sa koniec aktuálneho rozpočtového obdobia eurofondov.

Výrazný výpadok produkcie v druhom štvrťroku zaznamenal aj petrochemický priemysel, ktorý tvorí približne 0,5 percenta ekonomiky, a to v dôsledku plánovanej údržby výrobných zariadení (Slovnaft). V medziročnom porovnaní ekonomický rast pravdepodobne okresala aj vyššia minuloročná porovnávacia báza, keď sa v druhom štvrťroku do čísel HDP dostala podstatná časť investície Jaguár Land-Rover.

Trh práce ešte nebol zasiahnutý

Spomalenie ekonomického rastu sa zatiaľ neprelialo v plnej miere aj do trhu práce. Rast zamestnanosti pokračoval aj v druhom kvartáli, podľa údajov Štatistického úradu sa zamestnanosť na Slovensku v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom zvýšila o 0,3 percenta (sezónne očistené) a v medziročnom porovnaní zaznamenala len mierne (v porovnaní s HDP) spomalenie z 1,8 na 1,4 percenta.

Naproti tomu, isté schladenie, najmä v závere štvrťroka, sme mohli pozorovať pri mzdách v komerčnej časti ekonomiky, najmä v priemysle. Priemernú mzdu za celú ekonomiku však Štatistický úrad zverejní až začiatkom septembra. Naďalej sa však dá predpokladať, že dynamika rastu miezd v ekonomike naďalej predbiehala rast produktivity práce.

Napriek tomu, že trh práce bol zatiaľ zasiahnutý spomalením ekonomického rastu len čiastočne, domácnosti predsa len začali obmedzovať svoju spotrebu. Už v úvode roka sme zaznamenali výrazne spomalenie dynamiky jej rastu, ktoré však malo čiastočne i technický (štatistický) charakter a všeobecne sa očakávalo mierne oživenie v nasledujúcich štvrťrokoch. Mesačné čísla však naznačujú, že k oživeniu nakoniec nemuselo prísť, resp. minimálne nebolo tak výrazné ako sa pôvodne očakávalo.

Zlé vyhliadky

Hoci čísla z ekonomiky pravdepodobne ovplyvnili aj niektoré jednorazové faktory, nálada v európskej ekonomike naznačuje, že významnú korekciu smerom nahor nie je možné očakávať ani v nasledujúcich štvrťrokoch a ekonomický rast bude skôr ďalej slabnúť. Slabnúci externý dopyt sa postupne výraznejšie premietne aj do domácej ekonomiky, a to nielen spotreby domácnosti, ale aj investícií.

Náš odhad ekonomického rastu v tomto a budúcom roku budeme preto v najbližšom období revidovať smerom nadol. S definitívnou revíziou vyčkáme až na zverejnenie štruktúry rastu ekonomiky v druhom štvrťroku, ktorá môže viac napovedať o dôvodoch (a robustnosti) prekvapivo silného spomalenia ekonomického rastu v druhom štvrťroku.

Zatiaľ predpokladáme revíziu nášho odhadu pre tento rok (3%) o približne pol percentuálneho bodu smerom nadol na približne 2,5 percenta. Riziká sú však stále vychýlené prevažne smerom nadol.

Neistota ohľadom formy Brexitu i rozsahu a časovania ďalších protekcionistických opatrení v globálnej ekonomike by sa dali menovať ako hlavné rizika v externom prostredí, od ktorého je malá otvorená ekonomika akou je aj Slovensko extrémne závislá. Ich simultánne pôsobenie by v extrémnom prípade mohlo ekonomický rast vymazať aj úplne.

Kríza nás zastihne nepriravených

Slovenskú ekonomiku tak po období relatívne silnejšieho ekonomického rastu čakajú horšie časy, na ktoré sa, zdá sa, nie veľmi pripravila. Zaostávajúce investície, ktoré v predchádzajúcom ekonomickom cykle vrcholili na výrazne nižších úrovniach ako v tom predchádzajúcom cykle, znižujú potenciál rýchleho zotavenia po prvotnom odznení externého šoku. Ekonomický rast sa navyše posunul viac smerom od rastu produktivity práce k rastu závislom na novej pracovnej sile, čo tlačí aj na rast miezd a znižuje medzinárodnú konkurencieschopnosť ekonomiky.

Slovensko pritom v posledných rokoch zaostáva v transformácií ekonomiky smerom k znalostnej ekonomike založenej na inováciách a je tak odkázané práve na manuálnu produkciu, kde je cena práce stále jedným z kľúčových faktorov konkurencieschopnosti. Výrazný stimul nedokáže v čase cyklického spomaľovania ekonomike dodať ani vláda, priestor pre silný fiškálny impulz je limitovaný, keď Slovensko nevyužilo dobré ekonomické časy na výraznejšiu konsolidáciu verejných financií a časť dobrého výkonu ekonomiky doslova „prejedlo“.

Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *