Sobota 23. septembra. Meniny má Zdenka

Slovenská ekonomika vstúpila do nového roka správnou nohou

Makroekonomika 16.05.2017 | 14:14 0 Komentárov

Podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu rástla slovenská ekonomika v prvom kvartáli tohto roka medziročne o 3,1 percenta, čo predstavuje mierne zrýchlenie oproti nadol revidovanému 3,0-percentnému rastu za obdobie október-december 2016. Rast po sezónnom očistení na medzikvartálnej báze si udržal solídnu 0,8-percentnú dynamiku z predchádzajúceho štvrťroka.

 

Zamestnanosť v úvode roka spomalila dynamiku rastu na 2,0-percenta medziročne z 2,4 percenta v závere minulého roka a na 0,3-percenta medzikvartálne po 0,5– percentnom raste v predchádzajúcom štvrťroku.

Detailné zloženie rastu HDP bude zverejnené 7. júna, avšak vývoj jeho hlavných zložiek možno odhadnúť z už skôr zverejnených čiastkových štatistík:

  • Očakávame, že hlavným motorom medziročného rastu ostala spotreba domácností a pridala sa k aj opäť sa oživujúca sa investičná aktivita. Zahraničný obchod zrejme len marginálne prispel k rastu HDP.
  • Spotreba domácností pravdepodobne zrýchlila dynamiku rastu, čo odzrkadľuje akcelerácia rastu maloobchodných tržieb, zlepšujúci sa trh práce s miernou nezamestnanosti v blízkosti dekádnych miním a dynamický rast miezd. Plusom je pretrvávanie nízkoinflačného prostredia s nízkymi úrokovými sadzbami a uvoľnenými úverovými štandardmi pri spotrebiteľskej dôvere na predkrízových úrovniach.
  • Odznenie vysokej porovnávacej bázy eurofondového roka 2015 a akcelerácia čerpania eurofondov z nového programového obdobia 2014–2020 by mali znamenať opätovný rast investičnej aktivity pri pokračovaní cyklického oživovania našich hlavných exportných partnerov.
  • Hoci sa exportu darilo, ešte rýchlejšie rástli dovozy najmä na krytie robustného domáceho dopytu v podobe technológií či spotrebných tovarov. To by mohlo znamenať, že zahraničný obchod len marginálne prispel k rastu.
  • Vládny sektor zrejme opäť mierne pozitívne prispieval k rastu HDP, pri relatívne pozvoľnom raste verejných výdajov, keď cítiť postupné fiškálne uťahovanie opaskov. Malo by dochádzať k opätovnej akcelerácii spolufinancovania eurofondov pri ďalšom rastom mzdových taríf a pri rôznych výdavkoch v rámci sociálnych balíčkov.

Globálne predstihové indikátory vrátane tých z eurozóny na čele s Nemeckom, našim hlavným obchodným partnerom, sa nachádzajú na cyklických maximách a hovoria o pokračovaní dynamického rastu ekonomiky, no reálne tvrdé dáta nie sú tak prehnane optimistické.

Celkovo však obnova ekonomiky eurozóny pokročila z krehkej a hrboľatej smerom k stabilnejšej a širšej. No riziká rastu pretrvávajú, fundamenty sú cyklické a nie štrukturálne, keď reformné tempo v Európe je pomalé a zadlženie pomerne vysoké. Predpokladáme, že naša ekonomika si udrží solídny rast približne na úrovni minuloročného tempa, keď ju bude ťahať spotreba domácností a najmä verejné investície.

Stanislav Pánis – analytik J&T banky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *