Streda 19. septembra. Meniny má Konštantín

Slovenské vládne dlhopisy vykazujú vysokú odolnosť voči volatilite

Investície 09.03.2018 | 09:20 0 Komentárov

Slovenské desaťročné vládne dlhopisy sa počas februárových otrasov na akciových trhoch ukázali ako odolný finančný nástroj. Kým ich výnosy od začiatku roka rástli a pred korekciou dosiahli 0,88 percenta, len niekoľko týždňov po nej sa rýchlo otriasli a aktuálne sa opäť obchodujú okolo úrovne 0,8 percenta. Hovoríme tu o období extrémne vysokej volatility, keď sa globálny index volatility začiatkom februára vyšplhal až nad 35 percent.

  • Slovenské dlhopisy sú odolné voči volitalite
  • Riziková prémia lokálnych štátnych a korporátnych dlhopisov je na minime
  • Najväčším rizikom dlhopisov zo strednej a východnej Európy je nízka likvidita

Ako pri ostatných dlhopisoch regiónu strednej a východnej Európy aj tu je síce problém s ich nízkou likviditou, no slovenské dlhopisy sa javia ako zaujímavý spôsob diverzifikácie investičného portfólia.

Zaujímavosťou okrem toho je, že úverové rozpätie (spread) medzi slovenskými a nemeckými desaťročnými dlhopismi je aktuálne veľmi tesné. Znamená to, že rozdiel medzi cenou nemeckých a slovenských vládnych bondov je veľmi malý. Je to dané tým, že výnosy tých slovenských rástli o niečo pomalšie ako nemeckých. Nepochybujem však o tom, že aj výnosy slovenských dlhopisov v blízkej budúcnosti porastú. Ich výnos sa s najväčšou pravdepodobnosťou do konca tohto roka vyšplhá nad jedno percento.

Perspektívny región

Niet pochýb o tom, že rok 2017 bol pre mnohé regióny výnimočným rokom. V tomto článku by som sa ale chcela zamerať na región, ktorý dlhé roky za svojimi susedmi zaostával, no mnohé sa zmenilo. Hovorím o regióne strednej a východnej Európy. Hoci dlhopisy krajín regiónu strednej a východnej Európy predstavujú riziko z pohľadu dostatočnej likvidity trhu, môžeme pozorovať, že sú relatívne dobre odolné v obdobiach vysokej volatility trhov.

Najväčšia ekonomika v regióne, Poľsko, v roku 2017 narástla o 4,6 percenta, Česká republika vzrástla o 5,1 a Slovensko o 3,5 percenta. Rumunsko však predstihlo všetkých obrovským rastom na úrovni až 6,9 percenta. Poľský zlotý a česká koruna sa vlani zaradili medzi najvýkonnejšie meny spomedzi okrajových menových trhov.

Pokiaľ ide o dlhopisový trh, mnohé krajiny v tomto regióne zaznamenali pokles prirážok na štátnych dlhopisoch. Rovnako tak poklesli aj výnosy dlhopisov korporácií.

Dôvody tohto vývoja sú úzko spojené s eurozónou a Európskou úniou. Región totiž ťahá exportný dopyt zo západnej Európy a aj európske rozvojové fondy hrajú ešte stále v ekonomikách tohto regiónu významnú úlohu. Aj keď stredná a východná Európa stále nesie istý stupeň politického rizika, investori dôverujú tomuto regiónu čoraz viac. Investujú do korporátnych a štátnych dlhopisov, a sú presvedčení, že dlhopisom sa bude už len dariť. Koniec koncov, ak bol rok 2017 považovaný za výnimočný rok, rok 2018 by mal byť rokom splnených snov, nie?

Budú preto dlhopisy strednej a východnej Európy rásť aj tomto roku? Aby sme mohli odpovedať na túto otázku, musíme urobiť krok späť a pozrieť sa na tento región vo vzťahu k susedným krajinám.

Rating Talianska je niekde medzi ratingom Poľska a Maďarska

Ako môžeme vidieť, ratingy krajín v regióne strednej a východnej Európy sú polarizované. Väčšina krajín je ohodnotená investičnou triedou, zatiaľ čo Chorvátsko zaostáva a stáva sa tak „čiernou ovcou“ skupiny. Jeho dlhopisy sú považované za rizikové a preto má aj hodnotenie BB/BB+ od spoločností S&P a Fitch).

Pri porovnaní so západnou Európou môžeme vidieť, že ratingy krajín strednej a východnej Európy sú neuveriteľne vysoko. Španielsko má hodnotenie BBB+/A- (S&P/Fitch) a je tak na rovnakej úrovni ako Poľsko.  Taliansko má hodnotenie BBB (S&P/Fitch), čím sa zaraďuje niekde medzi Rumunsko a Poľsko. No zatiaľ čo talianske a španielske desaťročné štátne dlhopisy dosahujú výnosy vo výške dvoch a 1,5 percenta, rovnaké dlhopisy v Poľsku a Rumunsku denominované v eurách sa ponúkajú za len 1,35 a 2,2 percenta.

Krajiny strednej a východnej Európy v tejto optike už ďalej nemôžeme považovať za rozvíjajúce sa trhy. Ostatne sú súčasťou EÚ. Všetci však môžeme súhlasiť s tým, že tento región si naďalej zachováva riziká, ktoré sú typické pre rozvíjajúce krajiny. Napríklad závislosť od silnejších exportných ekonomík, či politickú neistotu.

Vyššie politické riziko

Investori by preto mali byť obozretní. Z historického hľadiska, keď nejaká krajina prestala splácať svoje dlhy, urobila tak dobrovoľne. Mohla teda mať finančné prostriedky na splátky investorom, no rozhodla sa ich nevyplatiť. Tým nechcem povedať, že by sme nesplácanie štátnych dlhov mali v blízkej budúcnosti očakávať, len naznačujem, že inštitucionálne riziko je často podceňované a nemali by sme ho ignorovať.

Aj keď ekonomiky strednej a východnej Európy rastú, vidíme tu isté znepokojujúce signály. Napríklad nárast preferencii populistických politických strán. Ide o fenomén, keď si obyčajní ľudia myslia, že zo spoločného trhu a európskej únie nemajú žiadne výhody. Znižuje sa tým dôvera v tradičné inštitúcie, vrátane EÚ, čo zvyšuje volatilitu na miestnych trhoch.

Bez prémie za likviditu

Likvidita je v aktuálnom období pre investorov veľmi sledovaným parametrom. Je kľúčovým faktorom, ktorý láka vyššie prémie. Investori si totiž uvedomujú, že keď sa situácia na trhu zhorší, jediné, s čím sa bude dať obchodovať sú likvidné aktíva. A práve preto v súčasnosti nevidíme na korporátnych a štátnych dlhopisoch strednej a východnej Európy takmer žiadnu prémiu za likviditu.

Na súčasnom medveďom trhu, keď sa očakáva, že úrokové sadzby budú postupne rásť, môžeme očakávať vysokú volatilitu. Investori tak začnú predávať dlhopisy, ktoré vnímajú z  fundamentálneho pohľadu a kvôli riziku likvidity ako rizikovejšie. To môže ovplyvniť štátne a korporátne dlhopisy aj v regióne strednej a východnej Európy, a to aj bez ohľadu na to, či jednotlivé ekonomiky týchto krajín prosperujú, alebo nie.

Althea Spinozzi, analytička Saxo Bank

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *