Sobota 22. február. Meniny má Etela

Slovensko malo vlani najvyššiu infláciu v eurozóne

Makroekonomika 20.01.2020 | 18:47 0 Komentárov

Slovensko dosiahlo v roku 2019 najvyššiu priemernú mieru inflácie v eurozóne – 2,9 percenta. Európsky priemer bol len 1,2 percenta.

Za nami nasledovalo Lotyšsko a Holandsko. Pri pohľade na celú EÚ nás preskočili Maďarsko a Rumunsko. Naopak, periférne krajiny eurozóny ako Grécko, Cyprus a Portugalsko, zaznamenali vlani najnižšiu mieru inflácie v rámci krajín menovej únie. 

Celoročná inflácia na Slovensku sa vlani zrýchlila a dosiahla priemernú hodnotu 2,7 percenta (2,8 % v metodike harmonizovanej inflácie). K medziročnému rastu spotrebiteľských cien prispievali najmä ceny služieb, potravín a ceny energií. Ceny služieb reflektujú vývoj na trhu práce a rast disponibilných príjmov domácností.

Priemerná inflácia v eurozóne bola vlani podľa Eurostatu viditeľne nižšia ako tá slovenská, na úrovni 1,2 percenta – čiže naďalej pod cieľom ECB, ktorý je definovaný ako inflácia blízko, ale tesne pod dvomi percentami v strednodobom horizonte. 

Aj vzhľadom na výhľad inflácie, ktorý neočakáva priblíženie sa k inflačnému cieľu v najbližšom období, teda menová politika v eurozóne zostane veľmi uvoľnená, v snahe podporiť rast a inflačné tlaky v jednotnej menovej únii. 

Ceny potravín sa u nás minulý rok zvýšili dokonca o 4,4 percenta a viditeľne prispievali k celkovému rastu spotrebiteľských cien počas roka. Situácia bola podobná aj u našich susedov v Maďarsku či Poľsku, kde sa ceny potravín viditeľne zvýšili (dokonca ešte o niečo viac ako na Slovensku), ale napríklad v Česku bol nárast cien potravín rádovo miernejší. 

Ceny potravín ovplyvňuje najmä úroda (ktorá je závislá od počasia), náklady na prácu, spracovanie surovín či prepravné a iné náklady. Všeobecne platí, že slabšia úroda znamená následne vyššie ceny. Cena ropy môže ovplyvniť výrobné a prepravné náklady, takže vyššia cena ropy sa môže prejaviť v cene palív a následne v nákladoch. 

Na ceny potravín má vplyv výrazný rast potravinárskych komodít na svetových trhoch – tento faktor bol viditeľný hlavne koncom minulého roka, keď sa svetový index cien potravín (World Food Price Index) publikovaný Organizáciou pre výživu a poľnohospodárstvo v rámci OSN v decembri zvýšil na 5-ročné maximum.

Pri pohľade na vývoj v decembri môžeme povedať, že medziročný rast spotrebiteľských cien pokračoval v tempe na úrovni troch percent. V metodike harmonizovanej inflácie bolo decembrové tempo rastu cien taktiež totožné s novembrovým, na úrovni 3,2 % r/r. Jadrová inflácia sa koncom minulého roka zrýchlila o 0,2 percentuálneho bodu na 2,9 percenta medziročne. 

Tento rok by podľa odhadu Slovenskej sporiteľne mohla inflácia spomaliť na 2,2 percenta, keďže domáce inflačné tlaky sa zmiernia vplyvom chladnejšieho ekonomického prostredia. Nárast spotrebiteľských cien bude pravdepodobne naďalej ovplyvňovaný cenami potravín, energií a služieb, hoci s menším vplyvom ako minulý rok. Vzhľadom na vývoj cien komodít a ropy sa ceny energií zvýšia na začiatku roka 2020, ale neskôr by sa ich medziročné rasty mali zmierniť. 

Katarína Muchová, makroanalytička Slovenskej sporiteľne

Tagy inflácia

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *