Streda 18. júla. Meniny má Kamila

Slovensko sa prepadlo v hodnotení ekonomických vyhliadok o 4. miesta

Slovensko sa v konkurencii 180 krajín umiestnilo z pohľadu ekonomických vyhliadok na 44. mieste. Je to o štyri priečky nižšie ako v predchádzajúcom roku. Z krajín V4 Slovensko predbehla Česká republika aj Poľsko.

Tieto závery vyplývajú zo štúdie KPMG UK Premenné pre udržateľný rast – Index za rok 2016. Autori štúdie považujú za našu najsilnejšiu stránku Slovenska otvorenosť ekonomiky. Berú pritom do úvahy prílev priamych zahraničných investícií a výkonnosť zahraničného obchodu. Za posledné dva roky tu Slovensko dosiahlo rovnako vysoké skóre – až 8,7 bodu z desiatich možných. 

Najväčší prepad však zaznamenalo pri ľudských zdrojoch, do ktorých sa započítavajú faktory ako pomer ľudí so základným, stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním, výsledky vedomostných testov a priemerná dĺžka života. Táto oblasť je podľa štúdie KPMG v súčasnosti najväčšou slabinou ekonomickej výkonnosti Slovenska. Z možných desiatich bodov skórovalo iba na úrovni 4,1 bodu; čo je oproti minulému roku, keď dosiahlo veľmi dobrý výsledok – 7,2 bodu, veľkým poklesom.

Nedostatočné vzdelanie

„Náš výskum ukazuje, že vzdelanie je jedným z najdôležitejších katalyzátorov na zlepšenie produktivity krajiny. Napríklad Francúzsko a Hong Kong urobili veľký progres tým, že zlepšili svoje školské systémy. Na tento krok je však potrebné urobiť značné investície a najmä zabezpečiť spoluprácu medzi vládou, podnikateľmi a pedagógmi,“ konštatuje Simon Collins, predseda predstavenstva KPMG UK.

Ľuboš Vančo zo slovenskej pobočky KPMG dodáva: „Nie je tajomstvom, že absolventi slovenských škôl neprichádzajú na trh práce pripravení tak, ako by si zamestnávatelia želali. Investícia firiem do vzdelávania a školení ľudí je preto nevyhnutnosťou. Túto investíciu osobne považujem za jednu z najdôležitejších. Mladí ľudia prinášajú do praxe novú energiu a myšlienky, ktoré sú nenahraditeľné,” hovorí

V rebríčku štúdie sa zo susedných krajín najvyššie umiestnilo Rakúsko, ktoré obhájilo 19-tu priečku z minulého roka. Českej republike patrí 28-ma pozícia (pokles o dve miesta), Poľsko sa umiestnilo na 38. priečke (postup o päť pozícií nahor) a Maďarsko na 53. priečke (pokles o päť pozícií).

Index berie do úvahy 21 oblastí, ktoré môžu mať významný vplyv na budúci hospodársky rast a bohatstvo krajiny. Najväčší vplyv na produktivitu krajiny má sila verejných inštitúcií. Obzvlášť dôležitá je účinnosť vlády. Niet preto divu, že krajiny, ktoré sa umiestnili v tejto oblasti v najlepšej pätnástke, sú tiež medzi top krajinami v rebríčku celkovo.

Najlepšími piatimi krajinami podľa hodnotenia sú: Švajčiarsko, Holandsko, Luxembursko, Hong Kong a Nórsko. V prvej desiatke je až osem európskych krajín, čo je o jednu viac, ako minulý rok.

SR a susedné štáty – 2015/2016

Umiestnenie v rebríčku 2015/2016

Krajina

Celkové skóre

2015/16

Makro-ekonomika

2015/16

Otvorenosť ekonomiky

2015/16

Infraštruktúra

2015/16

Ľudský kapitál

2015/16

Sila verejných inštitúcií

2015/16

19 /19

Rakúsko

7,3/ 6,9

4,0/ 4,0

5,6/ 5,5

7,9/ 6,9

6,9/ 6,0

7,8/ 7,9

26/ 28

Česko

6,6/ 6,0

6,6/ 6,6

8,8/ 8,8

6,1/ 5,8

7,7/ 4,7

6,1/ 6,3

43/ 38

Poľsko

5,6/ 5,5

6,0/ 5,8

3.0/ 5,1

4,8/ 4,9

6,7/ 6,0

5,9/ 5,7

40/ 44

Slovensko

5,7 /5,1

5,9/ 5,8

8.7/ 8,7

4,7/ 4,6

7,2/ 4,1

5,3/ 5,4

48/ 53

Maďarsko

5,4/ 5,0

4,8/ 4,6

4.8/ 5,2

4,7/ 4,9

7,4/ 5,6

5,0/ 4,7

O štúdii

Štúdiu Variables for sustained growth vypracovali členovia makroekonomického tímu KPMG v spolupráci s externými poradcami. Pokrýva 181 krajín a zostavuje sa od roku 1997. Sleduje výkonnosť ekonomík pomocou rôznych hnacích síl produktivity. VSG Index je rozdelený do piatich oblastí, ktoré ovplyvňujú produktivitu krajiny. Každá oblasti je ohodnotená bodmi v rozmedzí od 0–10. Posudzuje sa:

  1. Makroekonomická stabilita – vrátane miery vládneho deficitu a štátneho dlhu,  
  2. Otvorenosť ekonomiky – vrátane prílevu priamych zahraničných investícií a výkonnosti zahraničného obchodu,
  3. Kvalita infraštruktúry – zahŕňa niekoľko oblastí od prepravy cez technológie až po finančný trh,
  4. Ľudský kapitál – berie do úvahy čísla okolo priemernej dĺžky života a vzdelávanie,
  5. Sila verejných inštitúcií – vrátane kvality regulácie, transparentnosti a efektívnosti využívania verejných financií, obchodné právo a nezávislosť súdnictva. 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *