Stvrtok 13. decembra. Meniny má Lucia

Standard Chartered: Riziko rozpadu eurozóny vzrástlo

Riziko rozpadu eurozóny sa zvýšilo, pretože európski politickí vodcovia zatiaľ žiadne zmysluplnejšie riešenie dlhovej krízy neponúkli, uviedol pre britský nedeľník Sunday Telegraph šéf banky Standard Chartered Peter Sands.

"Eurozóna vstupuje do roku 2012 s veľmi nepriaznivými vyhliadkami … a zvýšenou možnosťou, že ju niektoré krajiny opustia," povedal Sands. "Nikto by nemal podceňovať, aký veľký vplyv to bude mať, pretože by bolo veľmi ťažké zvládnuť riziko nákazy, aj keby šlo len o Grécko … Malo by to dopad na celý svet," povedal. Naopak guvernér francúzskej centrálnej banky v deň desiateho výročia zavedenia hotovostného eura vyjadril vieru v žiarivú budúcnosť spoločnej meny, ak sa podarí presadiť dohodu z decembrového summitu Európskej únie.

"Domnievam sa, že pravdepodobnosť odchodu niektorých krajín z eurozóny sa zvýšila, pretože sa vyhlásilo už niekoľko plánov na riešenie problémov za sebou, ale žiadny jednoducho trhy nepresvedčil. Súčasná štruktúra a veľkosť eurozóny bude nakoniec fungovať len v prípade, že na trhoch zavládne presvedčenie, že niečo také stojí za to podporovať," povedal Sands podľa agentúry Reuters.

Šéf francúzskej centrálnej banky Christian Noyer menovú úniu bránil a povedal, že euro by sa mohlo v prípade vyriešenia dlhovej krízy stať hlavnou svetovou menou. "Počas desiatich rokov možno bude euro jednotkou medzi svetovými menami," uviedol Noyer v článku denníka Journal du Dimanche, ktorý pripomenul desaťročie od zavedenia mincí a bankoviek eura. "Ak zavedieme všetky rozhodnutia bruselského summitu, vyjdeme z krízy silnejšie," povedal Noyer. Predstavitelia EÚ sa 9. decembra dohodli najmä na návrhoch sprísneného dohľadu nad rozpočtami členských krajín eurozóny.

S odkazom na hlavný princíp decembrovej dohody teraz hlavne nemeckí politici apelujú na vlády členských krajín, aby šetrili, čo má byť podľa nich hlavný nástroj riešenia krízy. Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble vyzval ohrozené krajiny, aby v tomto roku sledovali cestu tvrdých úspor a obetí, ktoré obnovia ich konkurencieschopnosť a pomôžu im znovu získať dôveru trhov.

"Toto nie je kríza eura, je to dlhová kríza v niektorých krajinách eurozóny," povedal Schäuble pre pondelňajšie vydanie najpredávanejšieho nemeckého denníka Bild. Euro je podľa neho "jasný úspech".

Kríza sa začala zhruba pred dvoma rokmi v Grécku, ktorého deficit a dlh sa ukázali byť oveľa vyšše, než sa predtým tvrdilo, čo viedlo k rastu úverových nákladov krajiny na neudržateľnú úroveň. Prudké zvyšovanie výnosov z dlhopisov potom zasiahlo Írsko a Portugalsko a všetky tri krajiny dostali medzinárodnú finančnú pomoc. Teraz sa pozornosť sústredí na Taliansko, ktorého výnosy dlhopisov dosiahli kritickú hranicu siedmich percent a ktoré musí tento rok získať na splatenie dlhov 450 miliárd eur.

O tom, že sa euro stane hlavnou svetovou menou, politici a centrálni bankári v EÚ nahlas snívali v prvých rokoch po technicky úspešnom zavedení novej meny. Nikto z nich však vtedy neupozornil na štrukturálne chyby jednotnej meny, ktoré sa pritom prejavili už pri prvej kríze. Dnes sú tieto vady všeobecne známe, ako Journal du Dimanche zdôvodnil posledným prieskumom verejnej mienky – podľa neho považuje zavedenie eura za zlý nápad 50 percent Francúzov a schvaľuje ho len 35 percent.

Míľniky v dejinách jednotnej európskej meny, od ktorej zavedenie do obehu v nedeľu uplynulo 10. rokov:

9.-10. decembra 1991 – Maastrichtský summit prijal zmluvu o hospodárskej, menovej a politickej únii (Zmluva o EÚ), ktorá okrem iného stanovuje kritériá pre vstup do Európskej menovej únie (EMU = eurozóna); zmluva nadobudla platnosť 1. novembra 1993.

15.-16. decembra 1995 – Madridský summit EÚ prijal scenár prechodu na jednotnú menu; dohoda o názve euro.

13.-14. decembra 1996 – Summit v Dubline prijal Pakt stability a rastu, ktorý stanovuje rozpočtové pravidlá pre krajiny EMU a sankcie za ich nedodržiavanie.

3. mája 1998 – Na summite v Bruseli vyhlásený vznik EMU s 11 krajinami (Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Nemecko, Holandsko, Portugalsko, Rakúsko a Španielsko).

1. júna 1998 – Vznikla Európska centrálna banka (ECB).

1. januára 1999 – Euro sa začalo používať v bezhotovostnom styku.

1. januára 2000 – ECB prevzala úlohy centrálnych bánk eurozóny.

28. septembra 2000 – Dáni v referende odmietli vstup do EMU.

1. januára 2001 – Grécko sa stalo 12. členom EMU.

1. januára 2002 – Euro sa začalo používať v hotovostnom styku; súčasne s eurom boli načas v obehu aj národné meny.

1. marca 2002 – Od polnoci začala platiť v 12 krajinách EMU jediná mena – euro.

14. septembra 2003 – Švédi v referende odmietli prijatie eura.

15. novembra 2004 – Grécka vláda aj EÚ potvrdili, že Grécko sa do EMU dostalo vďaka štatistickým podvodom predchádzajúcej vlády.

1. januára 2007 – Do eurozóny vstúpilo Slovinsko.

1. januára 2008 – Členmi EMÚ sa stali Cyprus a Malta.

1. januára 2009 – Do eurozóny vstúpilo Slovensko.

2. mája 2010 – Grécku bola schválená trojročná pomoc 110 miliárd eur (80 miliárd z EMU a zvyšok z MMF). Ide o prvý sanácii krajiny eurozóny ostatnými, čo únijné zmluvy zakazujú, ale EÚ využila článok 122, ktorý umožňuje rozhodovať v prípade katastrofy v podstate bez ohľadu na legislatívu EÚ.

9. mája 2010 – Ministri financií EÚ sa dohodli na vytvorení Európskeho fondu finančnej stability (EFSF) – systému garancií za úvery v objeme 440 miliárd eur. Fond začal fungovať ako spoločnosť pod luxemburským právom 4. augusta 2010.

21. novembra 2010 – Ministri financií eurozóny odsúhlasili pomoc pre Írsko, ktorého rozpočtový deficit rekordne vzrástol kvôli nákladné sanáciu bánk po svetovej finančnej kríze, EÚ a MMF sľúbili 85 miliárd eur, Írsko si požičiava ale len asi 67,5 miliardy eur, pretože zvyšok si zabezpečilo úsporami vo vlastnom rozpočte.

1. januára 2011 – Estónsko sa stalo 17. členom eurozóny.

3. mája 2011 – Portugalsko uzavrelo s EÚ a MMF dohodu o trojročnej pomoci 78 miliárd eur, z toho EÚ prispeje 52 miliardami eur. Pomoc predstavuje asi 45 percent portugalského HDP, teda zhruba rovnako ako predchádzajúca pomoc EÚ Grécku a Írsku.

21. júla 2011 – Mimoriadny summit eurozóny zvýšil garancie EFSF za úvery na 780 miliárd eur a schválil nové nástroje pre tento fond. Podpísaná bola dohoda o vzniku stáleho záchranného mechanizmu (ESM), ktorý začne fungovať od polovice roku 2012 a počíta so zárukami 700 miliárd eur.

27. októbra 2011 – Lídri eurozóny sa zhodli na zvýšení efektivity EFSF, dohodli sa s bankami na odpisoch gréckych dlhov (zhruba o 50 percent) a na rekapitalizácii európskych bánk na deväť percent (do polovice roku 2012).

9. decembra 2011 – Summit EÚ dohodol únijnú reformu, ku ktorej sa ale zatiaľ pripoja len krajiny eurozóny, čo niektorí označujú za definitívny začiatok "dvojrýchlostnej Európy". Lídri eurozóny sa tiež dohodli, že poskytnú pôžičky MMF v sume 150 miliárd eur.

13. decembra 2011 – Začalo platiť sprísnenie rozpočtových pravidiel, dohodnuté ministrami EÚ v septembri; zahŕňa aj automatickosť sankcií, tj k ich odvráteniu bude potreba súhlas väčšiny vlád (doteraz bola majorita potrebná na ich zavedenie).

Zdroj: ČTK, Reuters, Bloomberg, AP, DPA, AFP, Patria online, forex.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *