Pondelok 18. decembra. Meniny má Sláva

Štát prelieva peniaze zo sociálnych fondov do prvého piliera

Štát zle hospodári s poistnými fondmi. To čo vyberá napríklad na poistení proti nezamestnanosti používa na výplatu starobných dôchodkov. Celkovo tak od roku 2004 použil na dotovanie priebežného dôchodkové systému 2,87 miliardy eur, ktoré mali byť použité inde, alebo nemali byť od pracujúcich vôbec vybraté.

Ročne takto štát prerozdelí 360 miliónov eur. Tvrdí to Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív, ktorý za to Sociálnu poisťovňu kritizuje.

„Po zavedení druhého dôchodkového piliera, ktorý každoročne vytvára deficity vo výške jedna až dve miliardy eur, začal štát používať na sanáciu týchto deficitov aj prebytkové poistné fondy. Zdroje z poistných fondov takto neboli použité v súlade s účelom ich výberu. Ide pritom o poistné odvádzané zamestnanými aj zamestnávateľmi,“ povedal zástupca inštitútu Martin Halás.


Ide napríklad o prebytok fondu poistenia v nezamestnanosti, z ktorého použil 1,1 miliardy eur. Jeho účelom je pritom zabezpečiť poistenému istú životnú úroveň v čase, keď je bez práce. „Znamená to, že prepustení zamestnanci mohli napríklad dostávať dlhšie obdobie dávku v nezamestnanosti,“ uviedol Halás.


Plusové výsledok hospodárenia zaznamenávajú aj ostatné typy fondov: nemocenský fond, fond úrazového poistenia či garančný fond. „Ide o čiastky, ktoré štát vyberal s vedomím prebytkovosti. Aktívna populácia, ktorá v tomto období platila tieto odvody, mohla tak v priemere ušetriť na odvodoch 360 miliónov eur ročne,“ vypočítal inštitút. Podľa Halása je teda voči klientom veľmi nekorektné, že odvodmi plnili tieto fondy aj napriek tomu, že časť prebytkových peňazí z nich sa použila na výdavky v rámci starobného poistenia.


Inštitút kritizuje aj rezervný fond solidarity Sociálnej poisťovne. Okrem ochrany sporiteľov totiž môže slúžiť aj na úhradu škody, ktorú by spôsobila dôchodková správcovská spoločnosť. „Tu sa pýtame, či je vôbec správne, aby fond, na ktorý sa skladajú ľudia, slúžil aj ako rezerva pre súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti. Toto je jeden zo zaťažujúcich prvkov poistného systému,“ domnieva sa Halás.



Riešením by podľa inštitútu mala byť zmena štruktúry poistného systému tak, aby štát naďalej nebral pracujúcim na odvodoch neoprávnene vysoké finančné prostriedky, ktoré nepoužíva na účel, na ktorý sa vyberajú. Zároveň pre vysokú deficitnosť systému dôchodkového poistenia inštitút navrhuje v zmysle odporúčaní Európskej únie postupne zvyšovať výdavky na takzvanú sociálnu ochranu. Slovensko je totiž v súčasnosti v tomto bode na poslednom 27. mieste zo všetkých krajín únie, keď pomer výdavkov na sociálnu ochranu predstavuje v SR iba 11,9 % hrubého domáceho produktu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *