Piatok 19. októbra. Meniny má Kristián

Trh práce javí prvé známky spomalenia

Nezamestnanosť sa v metodike Ústredia práce, sociálnych veci a rodiny (disponibilná) druhý mesiac v rade takmer nezmenila, keď sa v júli len zanedbateľne znížila z 9,45% na 9,44%. Podobne ako v júni, zastavenie poklesu nezamestnanosti okrem iného výraznou miernou ovplyvnili administratívne faktory – konkrétne nižší počet uchádzačov o prácu, ktorí sa zúčastňovali na obecných a dobrovoľníckych prácach.

Ich počet sa nepretržite znižuje už od marca, v posledných dvoch mesiacoch sa však dynamika poklesu zintenzívnila – v júli počet nezamestnaných na obecných a dobrovoľníckych prácach klesol o ďalších 8% (1,4 tis.) a po prvýkrát v priebehu tohto roka bol už nižší ako v rovnakom období minulého roka (o 3%, resp. 459 ľudí).

V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom nižší počet nezamestnaných na aktivačných prácach zvýšil disponibilnú nezamestnanosť o 0,05 pb. K spomaleniu poklesu nezamestnanosti však prispel aj samotný trh práce, keď júl nenadviazal na sľubné júnové oživenie – počet nezamestnaných, ktorí si našli novú práce mierne poklesol (po zohľadnení sezóny) a vrátil sa naspäť na relatívne slabšie úrovne z apríla a mája – oproti silnému prelomu roka si v júli po zohľadnení tradičnej sezóny našlo prácu o 1500–2000 nezamestnaných menej.

Sezónne očistená nezamestnanosť aj napriek tomu stále klesala, v porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi sa však jej medzimesačný pokles spomalil približne na polovicu – znížila sa o –0,07 pb. na 9,48% (prepočet UniCredit Bank). Mierne sa spomalil aj medziročný pokles nezamestnanosti, v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka však bola nezamestnanosť stále nižšia o -2,02 pb. (t.j. 53 tis. nezamestnaných).

Druhý mesiac v rade sa znižoval aj počet otvorených voľných pracovných pozícií – ich počet sa vrátil pod hranicu 40 tis., keď klesol o 3,6 tis. voľných miest na 38,3 tis. V porovnaní s júlom minulého roka však bolo na úradoch práce stále nahlásených o 11 neobsadených pracovných miest viac. Silný prílev nových nahlásených voľných pritom pozícií pokračuje, dlhodobo sa ich však nedarí obsadzovať a tak v posledných mesiacoch začíname pozorovať nový fenomén, keď časť voľných pozícií z evidencie mizne bez obsadenia nezamestnanými (v júli bolo takých viac ako 16 tis.).

Dôvodom by mohlo byť prehodnotenie expanzívnych plánov niektorých firiem, napríklad z titulu rastúcej neistoty po výsledkoch britského referenda, ale aj z dôvodu problémov so štruktúrou nezamestnaných, ktorá mnohým firmám neposkytuje vhodných kandidátov na obsadenie pozície a tie sú následne nútene prehodnocovať svoje pôvodné plány. Naďalej chýbajú najmä zamestnanci do výroby (operátori a montéri strojov a zariadení a pomocní a nekvalifikovaní pracovníci), znižujú sa však požiadavky na ich vzdelanie.

Posledné mesiace ubudlo najmä z voľných pozícií vyžadujúcich stredné odborné a úplne stredné odborné vzdelanie. Naopak, počet voľných pozícií pre ľudí bez kvalifikácie ďalej rastie, nestretá sa však pravdepodobne a adekvátnym záujmom na strane nezamestnaných. Najviac nezamestnaných pripadalo v júli na jedno voľné pracovné miesto nahlásené na úrade práce v okresoch Žarnovica (97), Veľký Krtíš (88) a Rimavská Sobota (87), najmenej v okresoch Hlohovec (1,0), Ilava (1,4), Malacky a Piešťany (zhodne 1,6).  

Po zohľadnení tradičnej sezóny v júli nezamestnanosť klesala vo všetkých krajoch s výnimkou Košického kraja, najrýchlejšie v  Banskobystrickom a Nitrianskom kraji. Z hľadiska okresov sa nezamestnanosť v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom (po zohľadnení sezóny) zvýšila v 23 zo 79 okresov – najvýraznejšie v okresoch na východe Slovenska (Medzilaborce, Sobrance a Svidník). V 2 okresoch sa nezamestnanosť v júli nezmenila a v ostatných (54) klesala, najvýraznejšie v okresoch Veľký Krtíš, Gelnica a Zlaté Moravce. 7 okresov  Slovenska (Levice, Šaľa, Krupina, Veľký Krtíš, Žarnovica, Žiar nad Hronom a Gelnica) vykázalo v júli najnižšiu (po zohľadnení sezóny) nezamestnanosť minimálne od roku 1998.

Nezamestnanosť vyššiu ako 15% nájdeme stále v 16 zo 79 (o 1 menej ako v júni) okresov Slovenska, z nich nad 20% v 4 okresoch (o 1 viac ako v júni) – Rimavská Sobota (25,4%), Revúca (21,7%), Kežmarok (21,1%) a znova aj v okrese v Revúca (20,5%). Najnižšiu nezamestnanosť nájdeme stále v okrese Galanta (len 3,8%), ktorému konkuruje okres Piešťany (4,2%).

Relatívne nízku nezamestnanosť vykazujú aj bratislavské okresy (4,4–5,4%), či niektoré ďalšie okresy v blízkosti Bratislavy na Považí a Záhorí – Trnava (4,6%), Hlohovec (4,7%), Pezinok (5,0%), Púchov, Senec (zhodne 5,1%), Skalica (5,2%), Trenčín (5,3%) a Malacky (5,4%), ale aj okresy Myjava (5,2%) a Martin (5,3%). Nezamestnanosť pod 10% zaznamenali v júli takmer dve tretiny okresov Slovenska – až 50 zo 79 (rovnako ako v júni) okresov Slovenska, pod 7%  nezamestnanosť klesala v 27 (rovnako ako v júni) okresoch Slovenska.    

Výhľad

Rastúca ekonomika by mala byť schopná generovať nové pracovné miesta aj v nasledujúcich mesiacoch. Na druhej strane, rastúca neistota v Európe po výsledku britského referenda o vystúpení z EÚ by sa mohla premietnuť aj na vyššej opatrnosti slovenských zamestnávateľov ohľadom náboru nových zamestnancov a mierne tak spomaliť pokles nezamestnanosti v druhej polovici tohto roka.

Stále však platí, že vo väčšine regiónov Slovenska (najmä západného Slovenska) v súčasnosti nebráni výraznejšiemu poklesu nezamestnanosti nedostatok pracovných miest, ale nevhodná štruktúra uchádzačov o prácu. Nedostatok vhodnej pracovnej sily tak zvyšuje tlaky na rast miezd v ekonomike, či zrýchľuje dovoz pracovnej sily zo zahraničia (hoci počet cudzincov pracujúcich na Slovensku sa pohybuje stále len okolo 1–1,5% pracovníkov a ani zďaleka nedosahuje počet Slovákov pracujúcich v zahraničí).

Ľubomír Koršňák – analytik UniCredit Bank    

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *