Piatok 21. septembra. Meniny má Matúš

Trhy ešte stále nepredpokladá, že by obchodná vojna mohla vypuknúť naplno

Makroekonomika 13.07.2018 | 10:58 0 Komentárov

Vstupujeme do jedného z najnebezpečnejších období globálnej ekonomiky od pádu Berlínskeho múru v roku 1989. „Obchodná vojna“, ktorá v prvom rade nemala nikdy nastať, zapĺňa novinové titulky po celom svete. Krátkozrakosť svetových lídrov je pozoruhodná a vzhľadom na históriu obchodných vojen je hlboko znepokojujúca.

Existujú tri riešenia súčasnej krízy:

1. „Mierna“ kríza, v ktorej USA, Čína a Európa zvýšia úrovne vzájomných ciel, ale nedokážu vytvoriť neobmedzenú bariéru medzi sebou. Pravdepodobnosť tejto alternatívy je 25 percent.

2. Silnejšia kríza, ktorá bude zvyšovať obchodné napätie až do 6.novembra, kedy sa budú konať voľby, kde prezident D. Trump musí preukázať svojim voličom, že plní svoje predvolebné sľuby o „lepších dohodách USA“. Pravdepodobnosť – 50 percent.

3. Návrat do roku 1930 keď bol prijatý colný zákon Smoot-Hawley. Pravdepodobnosť – 25 percent.

Každý z týchto scenárov však vedie k slabšiemu globálnemu rastu. V obchodnej vojne totiž nie sú žiadni víťazi. História nám pripomína, že sa to môže skončiť veľmi zle. Najhorším príkladom je americký colný zákon Smoot-Hawley z roku 1930, ktorý zvýšil colné sadzby o 45 percent na viac ako 20 tisíc dovážaných tovarov. Zákon bol výsledkom volebného prísľubu na ochranu amerických farmárov, ktorí vtedy tvorili štvrtinu americkej populácie.

Následky tejto katastrofálnej legislatívy boli okamžité:

– Máj 1920: Colný zákon Smooth-Hawley schválila snemovňa reprezentantov a ceny akcií okamžite klesli o 191 bodov

– 21.október 1929: Senát pridáva clá na nepoľnohospodárske produkty. Tento deň označujeme ako „čierny štvrtok“ na burzovom trhu

– 24.marca 1930: Senát schválil zákon a akcie prudko padali

Celkový svetový obchod v dôsledku zavedenia colného zákona Smooth-Hawley klesol o 65 percent. Export USA klesol zo siedmych miliárd dolárov v roku 1929 na 2,5 miliardy dolárov v roku 1932 a vývoz poľnohospodárskych podnikov klesol o dve tretiny. Tento zákon bol síce uzákonený v prospech poľnohospodárov, no výsledkom bol paradoxne pád ceny obilia, v dôsledku čoho milióny poľnohospodárov skracovalo.

Po začiatku globalizácie, sa začali prejavovať praskliny dovtedajšieho ekonomického modelu. Väčšina ľudí bude tvrdiť, že globalizáciu poháňa technológia. Internet prekračuje hranice čím vytvára úspory a zvyšuje cenovú transparentnosť. Štandardná obchodná teória nás učí, že zatiaľ čo obchod môže zvýšiť rast a príjmy, môže tiež priniesť víťazov a porazených.

Ak je porazený veľký hospodársky subjekt, alebo silná politická moc, môže uložiť obmedzenia, ako sú napríklad clá, ktorých cieľom je potlačenie konkurenčnej výhody.

Skúsme sa teraz vžiť do úlohy prezidenta D. Trumpa, ktorý teraz hovorí svetu, že už naďalej nebude tento status quo akceptovať a súčasné nastavenie je voči USA nespravodlivé.

D. Trump sa opiera o tieto skutočnosti: „Pomohli sme Európe po druhej svetovej vojne Marshallovým plánom. Pomáhali sme Kórei a Japonsku počas kórejskej vojny a druhej svetovej vojny. Dokonca USA pomohli aj Číne, tým, že v roku 2001 získali prístup k Svetovej obchodnej organizácii. Čo sme na oplátku dostali? Nič! Okrem deficitu, kam len oko dovidí.“ Toto je príbeh, ktorý prezident D. Trump hovorí svojim voličom.

Čína chce byť hegemónom

Trhový konsenzus ešte stále predpokladá, že priamej obchodnej vojne sa vyhneme, avšak neberie do úvahy novembrové voľby v USA. No obchodná vojna nie je len o D. Trumpovi. Príčinou je aj Čína, ktorá chce zvýšiť svoj globálny ekonomický vplyv. Sám prezident Xi vyhlásil, že Čína chce pevne zabezpečiť svoju suverenitu, bezpečnostné a rozvojové záujmy, a aktívne sa podieľať na reforme globálneho systému riadenia a vybudovaní siete globálnych partnerstiev. Týmto vyhlásením Čína prakticky deklarovala, že chce konkurovať USA a spojencom s cieľom získať vedúce postavenie v oblasti obchodu.

Správa OSN z mája tohto roku uvádza: obchodná vojna by mohla spôsobiť „prudký pokles globálnych investícií a obchodu“. Scenár načrtnutý OSN naznačuje, že strmé zvyšovanie obchodných bariér by mohlo v roku 2019 znížiť hrubý celosvetový rast produkcie o 1,4 percenta a svetový obchod o viac ako šesť percent. Obchodné straty by predstavovali sotva polovicu toho, čo svetová ekonomika stratila počas finančnej krízy v roku 2009.

Ak by aktuálny trend obchodných sporov začal eskalovať v podobe odvetných opatrení, dôsledky pre svetové hospodárstvo, vrátane mnohých rozvojových krajín, by mohli byť veľmi vážne. Klesajúci celosvetový rast, klesajúci globálny úverový impulz a prehnaná ľahostajnosť k rizikám obchodnej vojny sú našimi varovaniami pre zvyšok roka 2018.

Steen Jakobsen, hlavný ekonóm Saxo Bank

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *