Streda 20. septembra. Meniny má Ľuboslav, Ľuboslava

Trhy vraj prečítali signály o pritvrdení menovej politiky nesprávne

ECB neprišla na poslednom oficiálnom zasadnutí sa žiadnou zmenou v nastavení menovej politiky, pričom sa držala holubičích názorov (uvoľnenej menovej politiky). Na fóre ECB v Portugalsku však guvernér Mario Draghi ešte pred tým vystúpil s prejavom, v ktorom podotkol nárast inflačných síl a tiež s tým, že zníženie každomesačného objemu nakupovaných aktív nemusí viesť nutne k uťahovaniu menovej politiky.

Európska ekonomika v súčasnosti generuje dobré dáta, keď v polovici roka dosiahla rast 1,9 percenta a medziročná miera inflácie v júni bola 1,3 percenta, pričom oproti máju klesla o 0,1 p.b. Podľa ECB stoja za poklesom inflácie prechodové faktory a dôležitejšie je pohľad na tzv. jadrovú infláciu, ktorá je očistená od vplyvu kolísavých cien potravín a ropy. Jej medziročný nárast predstavoval v júni 1,1 percenta, čo bolo o 0,2 p.b. vyššie ako v máji. Na trhu práce možno tiež pozorovať zlepšujúce sa podmienky, kedy miera nezamestnanosti klesá, avšak dosahuje stále hodnotu 9,3 percenta.

Zdá sa, že ECB chce využiť dobrú kondíciu ekonomiky k ďalšiemu osekanie programu kvantitatívneho uvoľňovania a pozvoľna normalizovať menovú politiku. Pri aktuálnom ekonomickom vývoji podporuje uvoľnená menová politika ECB ekonomiku možno až príliš. To dáva ECB možnosť menovú politiku uťahovať s tým, že by nemalo dochádzať k zhoršeniu ekonomického vývoja, ale k jeho stabilizácii.

Okamžitá reakcia trhov

Signály o uťahovaní menovej politiky ECB nenechali finančné trhy pokojnými, a na situáciu okamžite reagovali. Významná zmena bola zrejmá najmä na menovom trhu, kedy euro posilnilo voči americkému doláru o 2,3 percenta na 1,1443 EURUSD. Kurz bol na tejto hodnote naposledy začiatkom roka 2015.

Na prípadné zníženie objemov každomesačných nákupov aktív v rámci programu kvantitatívneho uvoľňovanie reagovali tiež výnosy európskych dlhopisov. Pri nižších nákupoch zo strany ECB by sa znížil dopyt po dlhopisoch, čo bude mať za následok tlak na pokles ich ceny. Keďže sa cena a výnos dlhopisu pohybujú inverzne, bude dochádzať pri poklese cien dlhopisov k rastu ich výnosov.

To bolo zrejmé aj u troch najväčších ekonomík eurozóny, keď výnos desaťročných štátnych dlhopisov Nemecka vzrástol o 0,209 p.b. na 0,453 percenta, Francúzska o 0,211 p.b. na 0,821 percenta a Talianska o 0,221 p.b. na 2,113 percenta. Dlhopisový trh je veľmi senzitívny a na každý prejav ECB signalizujúci utiahnutie menovej politiky reaguje veľmi citlivo.

Situáciu na trhu následne museli korigovať zástupcovia Maria Draghiho, ktorí poznamenali, že trh zle interpretoval prejav guvernéra. Prejav mal podľa nich vyjadriť vyváženosť medzi silnejúce ekonomikou a pretrvávajúcu potrebou menovej podpory.

Hoci rétorika ECB nemusí byť úplne zrejmá, dá sa predpokladať, že ku koncu roka dôjde k ďalšiemu osekanie programu kvantitatívneho uvoľňovania.

Možno boli slová Maria Draghiho snahou trochu upokojovať nemeckých predstaviteľov, ktorí škrípu zubami pri pomyslení na vplyv nízkych výnosov na úspory Nemcov. Prostredie nízkych výnosov je pre portfólia rentiérov ničivé.

Ak by každá samotná zmienka o uťahovaní menovej politiky znamenala rast dlhopisových výnosov o zhruba 0,2 p.b., pravdepodobne budú zástupcovia ECB svoje prejavy rýchlo korigovať. Pri vyšších úrokových sadzbách by sa totiž niektoré južné štáty eurozóny mohli dostať do problémov so svojím zadlžením. K uťahovaní menovej politiky tak síce možno dôjde skôr, ako trhy čakajú, avšak pomalšie, ako by bolo treba.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *