Utorok 18. decembra. Meniny má Sláva

Týždenný makro prehľad: Všímajte si divergencie

Investície 02.03.2012 | 14:44 0 Komentárov

Hlavnou témou práve prebiehajúceho týždňa je podľa hlavného ekonóma Saxo Bank Steena Jakobsena  nesúlad.

• nesúlad medzi hlavným indexom Dow Jones a indexom Dow Transport, ktorý sa obchoduje pri extrémne nízkych objemoch,
• nesúlad v názoroch Nemecka na záchranný fond EFSF. Merkelová v pondelok stratila svoju „kancelársku väčšinu“,
• nesúlad medzi Nemeckom a členskými štátmi MMF / EÚ,
• nesúlad medzi ECB ako veriteľom poslednej inštancie a neschopnosťou politikov EÚ ponúknuť reálne riešenie krízy.

Dowova teória môže opatrne vpred

Priemyselný index Dow Jones aj naďalej koketuje s hranicou 13 000 bodov. Pri písaní tohto článku bol bezpečne na severe na 13 014 bodoch. Ale podľa prastarej teórie čítania grafov, takzvanej Dowovej teórie (Dow Theory), sú všetci v pozore, pretože nové maximá na Dow Jones nie sú podporené novými maximami v indexe Dow Transport.

saxo-2-3-2012

Teória je síce stará vyše 100 rokov, ale aj tak by sme ju mali brať do úvahy. Tzv. Dowova teória naznačuje, že na semafore so svetlami znázorňujúcimi riziko teraz svieti oranžová. To je len umocnené vysokým očakávaním najväčších investičných bánk, ktoré v súvislosti s druhou vlnou DRO skúšajú, kam až môžu zájsť.

Nezhody v nemeckej politike a MMF vs. Nemecko

Kancelárke Merkelovej sa síce nepodarilo získať svoju „kancelársku väčšinu“ (310 hlasov z 620 členného Spolkového snemu), zaistila ale, aby snemovňou EFSF i s 305 hlasmi prešiel.

Ekonomickí komentátori teraz majú naponáhlo a diskutujú o tom, ako je pre Merkelovú stále ťažšie vyjednávať s parlamentom a vysporiadať sa so všeobecným názorom nemeckej verejnosti na Grécko. Kabinet na čele s kancelárkou totiž vlani parlamentu tvrdil, že Nemecko vloží do záchranného fondu maximálne 211 miliárd eur. Do dneška ale došlo k rýchlemu prehodnoteniu situácie a MMF trvá na tom, aby sa celková sila záchranného mechanizmu navýšila na 700 až 750 miliárd eur v rámci EÚ.

To by znamenalo, že nemecký podiel vzrastie na približne 300 miliárd EUR, čo je samo o sebe politický problém (s tým, ako Merkelová sľúbila, že 211 miliárd bude absolútne maximum). Ale k tomu musíme pripočítať aj rozhodnutie nemeckého ústavného súdu, podľa ktorého je akákoľvek suma, ktorá prekročí súčasný nemecký rozpočet (kalkulujúci v roku 2012 s 306 miliardami eur) riskantná a v podstate má destabilizujúci účinok. Už ste si urobili obrázok? Navyše, zaujímavý bude aj únijný summit konajúci sa v tomto týždni. Zdá sa mi, že Merkelová bude donútená postaviť sa proti múru, čo by mohlo ohroziť blížiacu sa dohodu so súkromnými veriteľmi a Gréckom. Stávky na stroskotané dohody tak rastú.

Hlavný ekonóm Citigroup Buiter to elegantne vysvetlil vo svojej najnovšej správe o vývoji globálnej ekonomiky (vydaná tento rok 27. februára, s názvom Prečo ECB len hovorí, namiesto toho, aby konala? ECB ako veriteľ poslednej inštancie pre štáty eurozóny a európske banky): „Únijní zákonodarcovia preferujú podporu rozpočtovo slabých krajín eurozóny, ktoré trhy uvrhli do nemilosti. Konajú tak prostredníctvom ECB, pretože táto pomoc nie je zahrnutá v žiadnom rozpočte alebo súvahe, na rozdiel od príspevkov do EFSF alebo ESM.

Tak preto sa k tomuto postupu politici tak radi uchyľujú! K Draghiovmu predstieraniu, že je veľký záchranca všetkého európskeho (čítaj: bánk), totiž neexistuje žiadny rozpočet ani súvaha. Avšak ak ESM alebo EFSF potrebuje dodatočný kapitál, potom je potrebné hlasovať.

Nesúlad panuje tiež v tom, kto za všetko vezme zodpovednosť. ECB už teraz prekračuje svoj mandát daný Zmluvou o európskej únii, ale jej členovia nehodlajú o tom hlasovať, alebo za to dokonca vziať zodpovednosť. Preto v tejto pokrovej hre položí svoje karty na stôl, a potom to bude opakovať donekonečna.

Aký to má vlastne zmysel? Až uvidíme, či to vôbec zmysel dávať malo. Už som prednášal dosť o tom, ako trh môže zostať iracionálnym dlhšie ako jednotlivec dokáže zostať solventným. V tom som ale narazil na výborný citát George Sorosa: „Dejiny ekonomiky sú nekonečným seriálom, ktorého epizódy sú založené na nepravdách a klamstvách, ale nikdy nie na pravde. Iná cesta k veľkým peniazom nevedie. Dôležité je rozpoznať trend, ktorého základy stoja na zlých predpokladoch, zviezť sa na ňom a vystúpiť z neho ešte predtým, než bude zdiskreditovaný.“

Rád som zase počul o bývalom kancelárovi Kohlovi. Začul som jeho názor – nijako prekvapivý – že už oddávna je dôležité nezabúdať vo všetkých vojnách na poistky. 

Druhá vlna DRO

Do druhej vlny DRO sa chcelo zapojiť oveľa viac investičných bánk, ako sme za posledných 50 rokov napočítali „zjavení“ Elvisa Presleyho. Dôvody zostávajú stále rovnaké:

• 350–500 miliárd eur ešte trhy nepokladajú za dostatočne dôležitú udalosť,
• 500–750 miliárd eur už stojí za to riskovať (prosím, to mi niekto vysvetlite …),
• nad 750 miliárd eur už je všetko zle, pretože to ukazuje na závislosť na ECB (a banky teraz snáď nie sú závislé?).

To, že som sa po veľkú časť svojho života pohyboval medzi obchodom a prieskumom trhu, ma naučilo jednu vec: Veľké očakávania majú veľa spoločného s Vianocami. Z diaľky sa všetko zdá byť väčšie a srdečnejšie … V skutočnosti ale môže byť pre niektorých z nás skľučujúce, keď musíme absolvovať toľko spoločenských podujatí, schôdzok, nákupov darčekov a predstierať, ako veľmi máme niektorých rodinných príslušníkov radi :-). Inými slovami, teda mojimi slovami: druhá vlna DRO nie je síce veľká udalosť, ale nesie so sebou zásadné dôsledky.

Zhrnutie

Stávky už sú pevne dané. Mladíci už nemôžu cúvnuť, ale ja vypočujem starých bardov veriacich Dowovej teórii a dám tomuto trhu varovnú oranžovú. Znova si prečítajte poslednú časť výroku Sorosa: „zvezte sa na trende a vystúpte z neho ešte predtým, než bude zdiskreditovaný.“ Príde mi, že plnohodnotné rozšírenie súvahy ECB je de facto stavom veriteľa poslednej inštancie. Neschopnosť nemeckých politikov zaviazať sa k sume vyššej ako 211 miliárd eur a tiež neschopnosť priznať, že je Grécko stratený prípad, nám napovedajú, že by sme mali zdiskreditovať súčasnú kampaň s názvom „všetko je v poriadku“. Všeobecný nesúlad je totiž v plnom rozpuku a už len čakáme na zvolanie „Heuréka“ – vtedy si trhy uvedomia, akým klamstvom je terajšia paradigma.

Zdroj: Steen Jakobsen, hlavný ekonóm Saxo Bank.

Z

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *