Pondelok 18. decembra. Meniny má Sláva

Viac než tretinu slovenských štátnych dlhopisov držia zahraniční investori

Investície 10.01.2013 | 11:37 0 Komentárov

Hoci to tak spočiatku nevyzeralo, Slovensko má za sebou úspešný rok, aspoň čo sa financovania na trhu týka. Ešte v januári 2012 si naša krajina na finančných trhoch požičiavala peniaze na 5 rokov pri priemernom výnose 4,7 % p. a., no už v septembri investori od Slovenska za rovnakú pôžičku požadovali úrok len 1,8 % p. a. Situácia na finančných trhoch sa tak za niekoľko mesiacov výrazne zmenila. V náš prospech.

Ako informuje analytička Poštovej banky Eva Sadovská, fungovanie štátov na dlh už akosi zľudovelo. K deficitnému hospodáreniu dochádza, keď výdavky za určité obdobie prevyšujú dosiahnuté príjmy. V 27 – člennej Európskej únii v roku 2011 hospodárilo s deficitom až 24 vlád a podobne bude zrejme vyzerať aj zúčtovanie za minulý rok 2012. Hromadením deficitov dochádza k tvorbe a postupnému nárastu dlhu, ktorý je potrebné financovať. Na tieto účely štát vykonáva finančné operácie na domácom i zahraničnom trhu, predovšetkým v podobe vydávania štátnych cenných papierov. Slovenský štátny dlh je takmer úplne krytý emitovanými cennými papiermi, podiel vládnych úverov a ďalších zložiek kryjúcich dlh je na úrovni len približne 5 %.

V úvode uplynulého roka sa nižšia dôvera investorov premietla do rastu výnosov predovšetkým dlhopisov dlhších splatností. Investori pred nimi preferovali kratšie cenné papiere, resp. za svoju dlhodobejšiu investíciu požadovali výrazne vyšší výnos, a teda štátu zvyšovali náklady na financovanie dlhu. Hoci Slovensko nepatrí a ani nepatrilo medzi okrajové krajiny eurozóny, nervozita na finančných trhoch spojená s dlhovou krízou sa premietla i do rastu nákladov na financovanie nášho štátneho dlhu. Podobný scenár sme mohli sledovať v prípade mnohých krajín, no našla sa aj ekonomika, ktorá z nervozity na trhu dokázala vyťažiť. Výnosy z nemeckých dlhopisov, ktoré sú tradične považované za bezpečný prístav, práve v tomto turbulentnom období klesali na historické minimá a viackrát sme boli i svedkami toho, že investori boli ochotní Nemecku za bezpečné uloženie svojej investície zaplatiť.

Pomoc potápajúcemu sa Grécku, ochota Európskej centrálnej banky urobiť pre zachovanie eura čokoľvek a sľuby európskych vrcholných politikov však urobili svoje a situácia v eurozóne sa v druhej polovici roka 2012 stabilizovala. Zo zlepšenia nálady na trhoch, relatívne dobrých makroekonomických dát a investorov bažiacich po aspoň akých – takých výnosoch ťažilo počas druhého polroka aj Slovensko, ktoré dokázalo za výhodných podmienok nielen prefinancovať splatný dlh, ale sa aj predzásobiť do aktuálneho roka 2013.

Priaznivé podmienky využila Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity [ARDAL] aj na predaj dlhopisov na zahraničných trhoch. V roku 2012 Slovensko v zahraničí predalo dlhopisy denominované vo švajčiarskych frankoch i amerických dolároch. V aktuálnom roku 2013 k týmto emisiám možno pribudne ďalšia. Podľa Ministerstva financií SR [MF SR] by naše dlhopisy mohli nájsť dopyt aj v ďalekom Japonsku.

pabk-ardal-jan-2013

Dlhopisy vydávané v zahraničí sa na rozdiel od domácich emisií neriadia slovenským právom a nie sú ani evidované v našom Centrálnom depozitári cenných papierov. No rovnako, ako môžu dlhopisy emitované na slovenskom trhu nakúpiť zahraniční investori [nerezidenti], môžu slovenskí investori [rezidenti] prejaviť záujem o dlhopisy vydané v zahraničí. Slovensko si vlani po prvýkrát požičalo aj v českých korunách, keď uspokojilo dopyt predovšetkým českých investorov. Tieto dlhopisy sú však na rozdiel od zahraničných emisií vydané a evidované na Slovensku. Dôvodom vydávania dlhopisov na medzinárodných trhoch a v cudzích menách sú predovšetkým snahy o diverzifikáciu portfólia investorov z typového, menového i regionálneho hľadiska. Z rovnakého dôvodu MF SR v súčasnosti pokukuje aj po možnosti ponúknuť slovenské štátne dlhopisy obyvateľstvu.

Minulý rok potvrdil, že slovenský štátny dlh je pre zahraničie atraktívny. Z dlhopisov, ktoré sú obchodované na domácom slovenskom trhu, vlastnili na konci roka 2012 zahraniční investori až 30 % a za tri roky tak tento podiel vzrástol viac než trojnásobne. Zahraniční investori však vlastnia aj prevažnú časť slovenských dlhopisov obchodovaných v zahraničí. Celkový podiel našich dlhopisov vlastnených nerezidentmi je preto ešte o niečo vyšší a odhadujeme ho na úrovni cca 40 %. V prípade slovenských pokladničných poukážok [t. j. dlhových cenných papierov so splatnosťou do 1 roka] sa podiel nerezidentov zvýšil z nuly na konci roka 2009 na súčasných takmer 35 %.

Zdroj: Eva Sadovská – analytička Poštovej banky. 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *