Stvrtok 20. február. Meniny má Lívia

Vláda predstavila rozpočet na povolebné roky

Rozpočet na budúci rok je v zdrojoch hľadania úspor a zvyšovaní výdavkov príliš všeobecný.

Deficit verejných financií dosiahne pravdepodobne 2,78% HDP v roku 2015, čo je horšie ako si vláda predsavzala (2,5% HDP). Dôvodov nesplnenia je viacero. Sú medzi nimi najmä vyššie čerpanie EU fondov a s tým spojená potreba spolufinancovania, nárast miezd pracovníkov verejného sektoru či vyššie výdavky na zdravotníctvo.

Na druhej strane sa pravdepodobne vyberie na daniach a odvodoch o 700 mil. eur viac ako čakala vláda. Výdavky na medzispotrebu, teda náklady na fungovanie štátnej správy vzrástli oproti plánu o 161 mil. eur. Práve v oblasti medzispotreby má vláda veľkú ambíciu šetriť v ďalších troch rokoch.

Vláde sa tak nepodarilo ani tretí rok po sebe znížiť celkový deficit. Udržiava ho pod 3% HDP bez zjavnej ambície ísť ďalej. 
  

Cieľ na rok 2016: „Od zajtra začínam už fakt cvičiť!“

Pokiaľ by sa príjmy a výdavky verejných financií riadili autopilotom, tak by deficit na budúci rok dosiahol 2,2% HDP. Znamenalo by to že výdavky na platy a sociálne dávky (dôchodky a pod.) by sa štandardne valorizovali a teda každá výdavková položka by narástla o percento vypočítané zo vzorcov daných legislatívou. Príjmy rozpočtu sú naprognózované podľa odhadovaného vývoju ekonomiky a a odobrené Daňovým výborom.

V takomto prípade by deficit na rok 2016 dosiahol 2,2% HDP. Vládny cieľ je však 1,9% HDP a tak treba nájsť úspory v objeme 0,3% HDP. No to nie je všetko. Vláda si povedala, že chce financovať opatrenia zo sociálneho balíčka, plošne zvyšovať platy vo verejnej správe  o štyri percentá a znížiť DPH na vybrané potraviny. Spolu tak musí nájsť dodatočných nie 0,3% ale až 0,7% HDP

Ministerstvo financií je síce veľmi konkrétne v detailoch sociálneho balíčka či vyčíslovaní dopadu zníženej DPH, no neposkytuje žiadne detaily, kde spomínaných 0,7% HDP (čo je cca 560 mil. eur) zoženie. Konštatuje len, že ich nájde v poklese bežných výdavkov (480 mil. eur) a poklese kapitálových výdavkov (80 mil. eur). Takéto ciele sa nám zdajú ako ťažko realizovateľné.

Pokiaľ si povieme, že spomínaných 480 mil. eur sa ušetrí v medzispotrebe vlády (to sú náklady na fungovanie úradov bez miezd) tak by museli ušetriť zrazu desať percent výdavkov. V oblasti kapitálových výdavkov by spomínaných 80 mil. predstavovalo zníženie kapitálových investícií o štyri percentá. 
 
Vládne výdavky na medzispostrebu

Takéto razantné zníženie výdavkov vo volebnom roku je veľmi ťažko uveriteľné, no samozrejme, v princípe nie je nemožné. Preto si myslíme, že rozpočtový cieľ na rok 2016 je splniteľný, no bude si vyžadovať ešte veľmi veľa úsilia. Či si ho osvojí aj, ktorá vzíde z volieb, je otázne.

Cieľ na roky 2017–2018: „…a neskôr pridám ďalšiu záťaž“

Ciele na 2017–2018 sú stanovené správne, no ich splnenie je ešte nejasnejšie. Vláda sa v predložených materiáloch ani nepokúša podrobnejšie identifikovať kľúčové faktory, ktoré znížia deficit. Hovorí len o znižovaní medzispotreby a kapitálových investícií, čo je štandardná všeobecná formulácia. Rozhodovanie, či zvýšiť dane (a ak, ktoré) alebo znížiť výdavky (a ak, ktoré) bude na pleciach novej vlády.

Do roku 2018 má však deficit klesnúť z dnešnej hodnoty 2,78% HDP na nulu, čo je 2,1 mld. eur. Pokiaľ by sme merali potrebu opatrení voči NPC scenáru (rozpočet riadený autopilotom), tak v roku 2018 nám chýba 1,4 mld. eur. Keďže však nevieme ani ako sa podarí splniť rok 2016, za referenčnú sumu považujeme skôr 2,1 mld. eur. 

Ideálne by sa veľká časť z tejto sumy mala nájsť v zlepšení výberu daní formou boja proti daňovým únikom. Vláda v tejto oblasti urobila veľký kus cesty, no je ešte priestor na zlepšenie.

Pládne plány na deficit

Dlh krajín eurozóny našiel svoj vrchol

Verejný dlh krajín eurozóny našiel v Q1 2015 svoj vrchol na úrovni 92,7% HDP a v Q2 2015 veľmi jemne klesol na 92,2% HDP. Zdá sa teda, že prognóza Európskej komisie, že v tomto roku dosiahne dlh eurozóny svoj vrchol sa naplní. 

Dôvod na oslavu však nie je. Ide naozaj len o stabilizáciu dlhu na vysokých úrovniach, no čo je horšie, deficity verejných financií sa znižujú len veľmi pomaly a neochotne. Krajiny k disciplíne netlačí v dnešnej dobe takmer nič. Úročenie štátnych dlhopisov je umelo stlačené nadol kvôli tlačeniu peňazí zo strany ECB a následným nákupom dlhopisov krajín bez zohľadnenia rizikovosti tohto nákupu. Európska komisia je napriek veľkému množstvu pravidiel a paktov, ktoré sa podpísali v zlých časoch, bezzubá v ich vymáhaní.

Verejný dlh

Najviac znepokojujúci je vývoj v krajinách ako Portugalsko a Taliansko. Tieto krajiny majú dlh cez 120 % HDP a teda už malé zaváhanie v miere ekonomického rastu môže mať vážne dôsledky na udržateľnosť dlhu. Preto je finančná kríza v úzadí a utlmená pokiaľ bude ECB pripravená
a ochotná tlačiť peniaze a nakupovať za ne dlhopisy.

Robert Prega, Boris Fojtík, Juraj Valachy – analytici Tatra banky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *