Streda 21. augusta. Meniny má Jana

Vyvedie B. Johnson Britániu naozaj natvrdo?

Makroekonomika 23.07.2019 | 16:10 0 Komentárov

Novým lídrom Konzervatívnej strany a teda zároveň aj novým britským premiérom sa stal Boris Johnson. Johnson získal takmer dvojnásobný počet hlasov ako jeho konkurent Jeremy Hunt.

Oficiálne nový premiér prevezme vedenie po Therese May v stredu, potom ako premiérka doručí svoju rezignáciu do rúk kráľovnej.

Boris Johnson – bývalý starosta Londýna a niekdajší minister zahraničných vecí – je jeden z hlavných protagonistov rázneho Brexitu. Chce prerokovať dohodu s EÚ a dosiahnuť zlepšenia, ale ak sa mu to nepodarí, schvaľuje tvrdý Brexit bez dohody na konci októbra, kedy vyprší terajšie predĺženie.

Avšak ako sa vyjadril v rozhovore pre BBC, pripravuje sa na tvrdý Brexit, ale reálne si nemyslí a neverí tomu, že k nemu bude musieť prísť.

Terajší minister financií Philip Hammond zajtra pravdepodobne doručí svoju rezignáciu, keďže už pred pár dňami vyhlásil, že v prípade víťazstva Johnson-a nebude môcť ďalej pokračovať vo svojej funkcii. Jednou z prvých úloh nového premiéra bude teda nájsť nového ministra financií.

Naďalej platí aprílové rozhodnutie európskych lídrov, ktorým sa flexibilne predĺžil termín Brexitu do 31. októbra. Vzhľadom na momentálny vývoj na britskej politickej scéne to ale vyzerá tak, že nový predseda vlády bude mať neľahkú situáciu, rovnako názorovo rozdelený parlament a pomerne málo času. Možnosť predčasných volieb či druhého referenda k téme Brexit nemôžeme vylúčiť, aj keď hlavná vládna strana ich nechce a ich pravdepodobnosť je teraz nízka.

Vo svetle týchto udalostí má tvrdý Brexit vyššiu pravdepodobnosť ako predtým. Avšak nie je to samozrejmosť – odchod krajiny z EÚ bez dohody by domácej ekonomike viditeľne poškodil (poslal ju pravdepodobne do recesie), hrozilo by druhé referendum o nezávislosti Škótska, ktoré hlasovalo za zotrvanie v EÚ, a taktiež by sa mohlo zvýšiť napätie na severoírskej hranici. Veľa bude závisieť od toho, ako sa nový premiér k týmto potenciálnym problémom postaví a aká bude jeho povolebná rétorika voči EÚ.

V nedávnom hlasovaní dolnej komory britského parlamentu poslanci budúcemu premiérovi sťažili situáciu tým, že efektívne znemožnili rozpustenie parlamentu medzi 9. októbrom a 18. decembrom. Premiér by teda nemohol ukončiť sedenie parlamentu s cieľom tvrdého Brexitu.

Je tu tiež pomerne realistická možnosť nejakej dohody, ktorú by UK prerokovalo s EÚ (nie tá existujúca, ktorá už trikrát neprešla britským parlamentom) alebo podobné naťahovanie rokovaní a celého procesu aké sme videli už predtým, s cieľom nájsť aspoň minimálne akceptovateľný kompromis.

Pretrvávajúca neistota a hrozba tvrdého brexitu bude teda naďalej vplývať na trhy. Ak by k tvrdému Brexitu prišlo, celkový dopad na slovenské hospodárstvo je ťažko kvantifikovať – časť výpadku by mohla byť nahradená v obchode s inými krajinami EÚ, rádovo by však tzv. tvrdý Brexit podľa odhadov NBS mohol ubrať z rastu slovenského HDP kumulatívne 0,7 – 1,1 percentuálneho bodu do roku 2023.

Katarína Muchová – analytička Slovenskej sporiteľne.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *