Piatok 14. decembra. Meniny má Branislava, Bronislava

Zoštátnenie bánk – výhodný obchod pre daňových poplatníkov?

Prezident Európskej centrálnej banky J. C. Trichet nedávno povedal, že Európsky záchranný fond (EFSF) by mohol byť využitý na rekapitalizáciu bánk Európskej menovej únie. Základným problémom je diskusia, koľko peňazí je pre postavenie finančného systému späť na nohy potrebné.

Prezident Európskej komisie Jose Barroso naznačil, že plán na rekapitalizáciu bánk, ktorý má obnoviť dôveru, sa vyvíja, ako má. V tú istú dobu ECB opäť zaviedla dlhodobé pôžičky, ktoré bankám zaistia až do januára 2013 neobmedzenú hotovosť. Kým politici si kupujú čas, aby zistili, ako odstrániť tlak, pod ktorým sa bankový sektor nachádza, my sa pýtame: je tak veľký záchranný plán pre daňových poplatníkov dobrý obchod?

Insolvencia Talianska – seba naplňujúce proroctvo

V prípade štandardného scenára, kedy by došlo k zníženiu hodnoty dlhopisov, by krajiny PIIGS čelili dvom problémom. Na jednej strane ide o problém samotnej insolvencie, na strane druhej o problém likvidity. Zoberme situáciu Španielska a Talianska. Španielsko je viac zadlžené ako Taliansko, hoci jeho výška dlhu je polovičná. Nedostatok vôle národných predstaviteľov riešiť situáciu, spolu v kombinácii s rastúcim znepokojením, však môže aj Taliansku zlomiť väz.

Scenár zníženia hodnoty

Predpokladajme zníženie pomeru dlhu k HDP u všetkých piatich štátov PIIGS na rovnakú úroveň. Výška relatívnych strát by závisela na tom, ako "ambiciózne" toto zníženie bude. Zo skúsenosti s Írskom vyplýva, že možno zaviesť aj rozsiahle zníženie. A ako ukazuje nasledujúca tabuľka, Španielsko nepredstavuje problém pre žiadnu variantu (pozri tabuľku 1).

Ako možno vidieť, zníženie gréckeho a talianskeho dlhu na 60% by pre držiteľov dlhopisov znamenalo stratu hodnoty investície v priemere 58 percent resp. 50 percent. Hoci ide o veľmi jednoduchú ukážku, názorne demonštruje riziko, ktoré je v spojení so štátnymi dlhmi dlhodobo ukryté v európskom finančnom systéme.

Straty bánk

Zníženie hodnoty podľa scenárov vyššie by nevyhnutne viedlo k rozsiahlym stratám bánk k Taliansku, Francúzsku a Nemecku, a tiež by sa tým potvrdili obavy z šírenia krízy z okrajových krajín na ďalšie krajiny (pozri graf 1 a 2). Majte na pamäti, že tu opísané straty sú odvodené priamo od výšky štátnych dlhov, lenže v tejto rovnici je oveľa viac premenných. Skutočné straty by teda boli oveľa rozsiahlejšie vrátane poklesu cien aktív, nižšej hospodárskej aktivity a podobne.

 

Pohroma pre akcionárov – dobrý obchod pre daňových poplatníkov

Na základe týchto veľmi konzervatívnych odhadov a za predpokladu, že berieme do úvahy len priamu expozíciu voči dlhu, efekt zriedenia by bol pre akcionárov veľmi výrazný (pozri graf 3). To je ale z väčšej časti v cenách obsiahnuté, ako ukazuje napríklad pomer ceny akcie k účtovnej hodnote (P / B) v prípade banky Unicredit alebo Intesa Sanpaolo, ktoré sa obchodujú na hodnotách 0,24 resp. 0,27 svojej účtovnej hodnoty pre rok 2011. Ak príde na inštanciu posledného veriteľa, tj., štát, tak vzhľadom k potrebám kapitálu dôjde fakticky v rôznej miere k zoštátneniu. A na súčasných úrovniach ocenenia to pre daňových poplatníkov môže byť dobrý obchod.

Zdroj: Tomas Berggren, akciový analytik Saxo Bank.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *