Piatok 20. októbra. Meniny má Vendelín

Zvyčajné výdavky sú postrachom až pre 4 z 5 slovenských domácností

Obdobie Vianoc spojené s vyššími výdavkami sa nezadržateľne blíži. Už aj bežné výdavky na potraviny, dopravu a oblečenie, ale aj účty za elektrinu, vodu či teplo, ktorým sa nevyhneme ani počas jediného mesiaca, sú pre mnohé domácnosti záťažou.

Keď sa k tomu pridružia sviatky, zdravotné problémy, strata zamestnania či neočakávané výdavky, problém je na svete. Nadchádzajúce prvé mesiace nového roka sú zväčša tými, kedy prechádzame na úspornejší režim v snahe dostať svoje rodinné rozpočty späť do normálu. Nie všetkým z nás sa to ale darí.

Život od výplaty k výplate je dôverne známy takmer štyrom pätinám Slovákov. Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR má až 78,7 percenta slovenských domácností ťažkosti s platením zvyčajných výdavkov.  Medzi ne zaraďujeme nákupy, ktoré domácnosť bežne uskutočňuje. Patria sem teda spotrebné výdavky, ktoré domácnosť pokladá za štandard – od nákupov potravín a nápojov cez oblečenie až po prášok na pranie.

Najvyšší podiel domácností s takýmito ťažkosťami, až 87 percent, nájdeme v Košickom kraji. To nie je veľmi prekvapivé, nakoľko práve východoslovenský región stále trápi vysoká miera nezamestnanosti a bez práce je tu každý šiesty ekonomicky aktívny obyvateľ. To sa zákonite premieta aj do finančnej situácie tamojších domácností. Najmenší podiel domácností, ktoré majú ťažkosti s platením bežných výdavkov, nájdeme v Bratislavskom kraji. Aj v hlavnom meste a okolí však takéto problémy priznáva až sedem z desiatich domácností.

Zvyčajné výdavky sú postrachom najmä pre neúplné rodiny s deťmi. Ťažkosti s platením účtov má až takmer deväť z desiatich domácností, v ktorých žije len jeden rodič s aspoň jedným dieťaťom. Podobne sú na tom ale aj domácnosti dôchodcov, nakoľko v tejto skupine priznáva problémy až osem z desiatich dvojčlenných domácností, v ktorých žije aspoň jeden dôchodca. Ešte horšie by zrejme z tohto pohľadu vyšli domácnosti, v ktorých žije dôchodca sám. Aj v tomto prípade totiž platí, že vo dvojici sa to ťahá lepšie.

Náklady na bývanie, vodu, elektrinu či plyn tvoria viac ako pätinu našich spotrebných výdavkov. Preto nečudo, že tieto účty spôsobujú vrásky na čele mnohým slovenským rodinám. Ťažkosti s platením celkových nákladov na bývanie tak má až 93 percent domácností. Najviac takýchto rodín, až 95,4 percent, nájdeme v Nitrianskom kraji a najmenej, no stále až takmer 91 percetn, v Trenčianskom a Bratislavskom kraji.

Napriek tomu, že väčšina slovenských domácností žije na doraz, zdá sa, že Slováci sa obracajú ako môžu a aj z mála sa im podarí aspoň čo to ušetriť. Dokazuje to aj medziročne vyšší stav vkladov obyvateľstva v slovenskom bankovom sektore. Snaha sporiť a vytvárať aspoň určitú finančnú rezervu je dlhodobý proces, ktorý ale prináša svoje ovocie. Za predpokladu, že sa nám každý mesiac podarí odložiť si desať percent zo svojho príjmu, tak rezervu vo výške troch mesačných príjmov, čo je odporúčané minimum, našetríme v horizonte dva a pol roka.

Čo však robiť, ak sa vyskytnú neočakávané výdavky, ktoré naša finančná rezerva nedokáže pokryť? Vtedy prichádza do úvahy spotrebný úver z banky. Treba ale myslieť na základné pravidlá „rozumného“ zadlžovania sa. Ísť do banky a požiadať o úver by sme mali len v prípade, že mesačné splátky nepoložia náš rodinný rozpočet. A to ani v prípade, že by sa naša finančná situácia náhle zhoršila z dôvodu straty príjmu či nebodaj choroby. Zároveň platí, že účel, na ktorý požičané prostriedky vynaložíme, by mal mať dlhšiu životnosť, ako je splatnosť úveru. A na to nesmieme zabúdať ani pri nákupoch pod vianočný stromček.

Dana Vrabcová, analytička Poštovej banky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *