Pondelok 18. decembra. Meniny má Sláva

Obrovský štátny dlh pre USA zatiaľ nepredstavuje akútnu hrozbu

Investície 13.02.2009 | 14:22 0 Komentárov

Na konci fiškálneho roka 2008 predstavoval celkový štátny dlh Spojených štátov amerických 10,025 bilióna dolárov. Obrovský dlh však pre verejné financie USA nepredstavuje hrozbu.

„Napriek kritike mnohých analytikov a obrovským výdavkom v ostatných rokoch celkový štátny dlh na úrovni 73,2 % nepredstavuje dnes riziko pre verejné financie USA -napríklad v porovnaní s Japonským štátnym dlhom vo výške 173 %, či 108 % v Taliansku,“ hovorí Vladimír Gešperík zo spoločnosti Capital Markets.

Dôsledky vyplývajúce z terajšej hospodárskej krízy budú mať negatívny vplyv na verejné financie USA minimálne do roku 2010. HDP by v tomto roku mohlo klesnúť o 2,2 % a miera rastu v roku 2010 bude relatívne nízka, odhadom do 1,8 %.

Takéto tempo rastu hospodárstva nevygeneruje dostatočný počet pracovných miest, takže miera nezamestnanosti v USA by sa v roku 2010 mohla pohybovať okolo 9 %. Pred americkou administratívou stojí aj fakt, že sa bude musieť popasovať s tlakmi na rozpočet, ktoré vyplývajú zo súčasného nastavenia systémov Medicare a Medicaid.

Podľa slov Vladimíra Gešperíka z Capital Markets, tempo skôr dáva priestor pre potrebné fiškálne stimuly zo strany štátu, ktoré pred desiatkami rokov obhajoval významný britský makroekonóm John M. Keynes, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu. V čase úpadku dopytu zo strany obyvateľstva tak štát preberá na seba zodpovednosť za stabilizáciu dopytu, ako to dnes vidíme v ozdravných balíčkoch vlád po celom svete.

Spojené štáty americké majú verejný dlh od svojho vzniku. Po prvýkrát bola výška dlhu zverejnená 1. januára 1791, a to približne 75,5 milióna dolárov. Jeho výška počas nasledujúcich 45 rokov stagnovala, resp. dlh iba mierne rástol. Počas vlády prezidenta Andrew Jacksona (roky 1829-1937) sa ho podarilo 8. januára 1835 nakrátko znížiť takmer na nulu, avšak čoskoro vyrástol opäť na milióny dolárov.

Štátny dlh USA neustále narastá a 30. septembra minulého roku prekonal psychologickú hranicu 10 biliónov dolárov. Príčinu narastania štátneho dlhu do nekontrolovateľných rozmerov treba hľadať najmä v rýchlejšom tempe narastania výdavkov ako príjmov. Do značnej miery k extrémnemu rastu zadlženia USA prispela aj vojna proti terorizmu, ktorú viedol odchádzajúci prezident George W. Bush a najmä vďaka nej sa mu nepodarilo stlačiť expanziu vládnych výdavkov.

„Blízka budúcnosť neveští z hľadiska znižovania deficitu USA veľa pozitívneho, pretože v čase finančnej krízy nemožno predpokladať, že by hlavnou agendou nového prezidenta Baracka Obamu bolo práve znižovanie deficitu federálneho rozpočtu,“ upozorňuje Gešperík.

Prezident Obama sa v prvom roku svojej vlády šetriť nechystá, pretože plánuje prijatie masívnych štátnych stimulov do ekonomiky v objeme 800 mld. dolárov, ktoré chce investovať do obnovy infraštruktúry, energetickej politiky atď., čím chce vytvoriť 2,5 milióna pracovných miest.

Vládou plánovaný štátny deficit na rok 2009 by mal dosiahnuť až 1,2 bilióna dolárov a v roku 2010 by mal byť štátny rozpočet tiež deficitný, keď plán schodku federálneho rozpočtu by sa mal pohybovať na úrovni okolo 400 miliárd dolárov.